Už nielen kvantita, ale aj kvalita

 
Podľa posledného sčítania obyvateľstva sa Rusíni stali treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku, keď dosiahli počet 33 482 obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rusínskej národnostnej menšine, čo znamená v porovnaní  s rokom 2001  nárast o 38 percent.
 
Samozrejme, výsledky, ktoré nás posunuli na tretie miesto, vyvolali radosť, ale zároveň si musíme jasne povedať, že nemôžeme zostať spokojní. Príčin je niekoľko. Prvá príčina, ktorá by mala Rusínov a ich organizácie znepokojovať, je, že potenciál, ktorý na Slovensku máme, sme podľa výsledkov nevyužili ani z polovice. Napriek masovej kampani, ktorú rusínske organizácie zrealizovali, je počet  hlásiacich ľudí k Rusínom dosť nízky. Hlavne keď vieme, že v niektorých obciach sa po slovensky ledva dohovoríte, ale napriek tomu čísla hovoria, že tam žije lem 10, 20, 30 percent obyvateľov rusínskej národnosti. A to ani nemusím spomínať, že ku gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa hlási viac ako 250 000 ľudí a že korene jednej aj druhej cirkvi sú historicky rusínske a nie slovenské. 

Druhou príčinou, ktorá by Rusínov  nemala nechať spokojne odpočívať s vavrínom víťazstva nasledujúcich 10 rokov, je skutočnosť, že sa rusínskemu hnutiu nepodarilo vysvetliť ľuďom rozdiel medzi národnosťou a štátnou príslušnosťou. Sme asi unikát, keď sa k materinskému rusínskemu jazyku hlási o 21 tisíc obyvateľov viac, ako ku samotnej národnosti. Podľa môjho názoru by boli výsledky reálne v poriadku, keby sme dosiahli aspoň rovnaký počet v obidvoch kolónkach (národnosť aj materinský jazyk) a výborné by boli, ak by počet hlásiacich sa k národnosti bol vyšší, ako počet tých, ktorí sa hlásia k rusínskemu jazyku ako materinskému. Ľudia by už mali jednoznačne vedieť, že štátnu príslušnosť máme všetci slovenskú, ale národnosť dostávame do vienka od našich rodičov.

Vráťme sa, ale k súčasnému stavu, mám na mysli situáciu po sčítaní. A ten nás už absolútne, nemôže nechať ľahostajnými. Napriek nárastu početnosti našej menšiny počet škôl, kde sa rusínsky jazyk vyučuje je menší. A hoci máme dnes už dve základné školy s vyučovacím jazykom rusínskym, do roku 2011 sme mali len jednu, počet škôl kde sa rusínsky jazyk učí inou formou, napríklad ako krúžok,  poklesol z 10 (stav v roku 2011)  na terajších  5.  
   
Periodická a neperiodická tlač je na tom veľmi podobne. Kníh vychádza čoraz menej a z Ľudových novín (Народны новинкы), ktoré boli kedysi týždenníkom, je dnes mesačník. To všetko vďaka slovenskej  dotačnej politike.  Vo vymenovaní problémov, ktoré by sme nemali nechať bez povšimnutia, by sme mohli pokračovať celé hodiny.

Čo z toho vyplýva? Dnes sa už nemôžeme len naháňať len raz za 10 rokov za číslami. Čísla sú zradné a ich rast nie je ničím garantovaný. Hlavne, keď celá Európa dnes starne. Doteraz sme išli do kopca, ale to neznamená, že sme práve nedosiahli vrchol a ďalej nás čaká už len klesanie. Ak chceme stúpať vyššie, nestačí robiť len festivaly, ktoré sú medzi rusínskymi organizáciami veľmi populárne. Ešte stále čerpáme z toho, že postupne sa k nám začali hlásiť starší ľudia, ktorí sa predtým hlásili k Ukrajincom alebo Slovákom.

Zostáva ale otázkou, či reálne oslovujeme novú generáciu. Lebo len táto generácia, ktorá bude zakladať nové rodiny, nám môže zabezpečiť, že naša početnosť v roku 2011 ešte nekulminovala. Táto generácia nám nevyrastie, ak tu nebude osveta, školy, systematická premyslená práca v teréne, nielen jednorazová kampaň počas desiatich rokov, a legislatíva, ktorá zabezpečí zlepšenie podmienok pre rozvoj našej kultúrnej a vzdelávacej činnosti a za presadzovanie ktorej  musia rusínske organizácie intenzívnejšie bojovať.         
 
Pokiaľ niektoré rusínske organizácie nezmenia svoju politiku, budú pokojne ďalej organizovať len festivaly a budú čakať, že za pár rokov opäť urobia kampaň  a to postačí, potom môže byť nasledujúce sčítanie veľkým fiaskom.     

Dnes už ide nielen o kvantitu, ktorá nás možno nateraz uspokojuje, ale aj o kvalitu. Len na základe kvality podmienok pre rozvoj menšiny môže rásť aj početnosť. Len vtedy vyrastie nová vzdelaná uvedomelá generácia, ktorá sa bude hlásiť k svojim koreňom. Ale aj to je systematická práca, nie kampaň raz za desať  rokov.   
 
Peter Medviď
Článok bol napísaný ako komentár pre Rádionoviny rusínskeho vysielania Slovenského rozhlasu.

Rusínska verzia textu: http://www.holosy.sk/vzhe-nelem-kvant%D1%96ta-ale-%D1%96-yakost