Územná organizácia Šarišskej župy

Ing. Štefan STAVIARSKY

Niektoré slovenské kmene pred príchodom Maďarov do Karpatskej kotliny svoj okrsok pomenovali "župa" a tento názov územných celkov sa začal uplatňovať v Uhorsku. Takýmto samostatným územným celkom sa v polovici 13. storočia stala aj Šarišská župa. Od 14. storočia sa namiesto župa zaužíval názov "stolica" a tento pretrvával až do druhej polovici 19. storočia. Potom sa vrátil k názvu župa namiesto stolica a tento sa preniesol na územnosprávne členenie prvej ČSR, najmä na Slovensku. V Čechách si nenašiel svoje opodstatnenie. Na čele župy, ale aj stolice bol župan, ktorého menoval kráľ, cisár, potom prezident. V jednotlivých obdobiach menilo sa aj postavenie župana.

Do roku 1607 mali v stolici výsostné postavenie stavy a územie sa nedelilo na žiadne menšie celky. Od roku 1607 - 1775 sa Šarišská stolica rozdeľovala na menšie okrsky - slúžnovské obvody: Toryský, Sekčovský, Topliansky a samostatnosť mal Makovický obvod. K významnej reorganizácii územia došlo v tereziánskom období. Mária Terézia ustanovila dôležitosť stolíc a stanovila, aby si každá stolica zriadila dôstojný stánok - budovy pre riadenie svojho územia. Na základe nariadenia cisárovnej sa v Prešove na Slovenskej ulici vybudoval v rokoch 1769 - 1770 Župný dom. Územie sa od roku 1775 začalo členiť na šesť slúžnovských okresov, ktoré dostali pomenovanie podľa pretekajúcich riek: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický. Každý okres mal svoje stanovené sídlo.

Po nástupe cisára Františka Jozefa I. na trón došlo k ďalšej reorganizácii územia Šarišskej stolice - župy v roku 1850. Namiesto stolica znova sa vrátil názov župa. V Šariši sa vtedy vytvorili tieto slúžnovské okresy: Bardejov, Giraltovce, Lemešany, Prešov, Široké, Sabinov a Svidník. Každý okres sa delil na obvody. Napríklad okres Široké sa delil na obvod Široké, Veľký Šariš a Radačov.