Uzrela svetlo sveta nová kniha o Rusínoch a rusínskom hnutí

V Moskve vyšla kniha historika Cyrila Ševčenka „Rusíni a medzivojnové Československo*". V knihe je opísaná história rusínskeho národa do roku 1918 a osobitne medzivojnové obdobie 1918-1945, do času, keď územie s prevládajúcim kompaktným rusínskym obyvateľstvom – Podkarpatská Rus - bola pričlenená k Sovietskej Ukrajine.

Autor v anotácii píše: Rusíni – krajná juhozápadná vetva obšírneho východoslovanského etnojazykového masívu, ktorí uhájili svoju identitu i kultúrnu svojráznosť napriek mnohopočetným asimilačným pokusom vlád štátov, v ktorých žili Rusíni. V súčasnosti žijú Rusíni na svere východného Slovenska, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a v Poľsku.

S nárastom národného sebauvedomovania zakarpatských Rusínov, ktorí od ranného stredoveku boli súčasťou Uhorska a v rokoch 1919-1939 sa objavili v zostave Československa, v prostredí rusínskej inteligencie začína polemika o tom, kto sú vlastne Rusíni, s konečnou platnosťou sa definujú základné vektory etnokultúrnej orientácie Rusínov – tradičného rusofilstva, ukrajinofilstva a rusínofilstva, ktoré považuje Rusínov za samostatný slovanský národ.

S pričlenením Podkarpatskej Rusi k ZSSR po 2.svetovej vojne a s uchopením moci v Československu komunistami, prirodzená národná evolúcia rusínskeho národa bola pretrhnutá – všetci Rusíni boli zapísaní za Ukrajincov. S pádom socializmu vo východnej Európe a s rozpadom ZSSR a Československa prichádza k obrodeniu a k aktivizácii rusínskeho hnutia, ideológovia, ktorého odmietajú ukrajinskú príslušnosť obyvateľstva na Zakarpatí a východnom Slovensku, hlásajúc o Rusínoch ako samostatnom národe.

Predchádzajúca monografia C.Š. bola venovaná problematike asimilácie malého slovanského národa – Lužických Srbov – „Lužická otázka a Československo: 1945-1948“ .

Spracované podľa IA REGNUM

*(Kyrill Ševčenko „Rusyne i mežvojennaja Čechoslovakija: K istoriji etnokuľturnoj inženeriji).