V Bardejove sa zachovalo opevnenie z 15. storočia

Krajské múzeum v Prešove robí rozsiahly archeologický výskum mestského opevnenia v Bardejove. Mesto, zapísané v zozname UNESCO, dlhodobo pracuje na obnove celého hradbového systému. Postupne by sa mal dostať takmer do pôvodného stavu. 

V Bardejove obnovujú stredoveké hrady. Po schválení projektovej dokumentácie sa postupne robia čiastkové rekonštrukcie opevnenia. Na tento projekt získalo mesto Bardejov prostriedky z európskych fondov.
 

Výnimočne zachované hradby
"K záchrane historicko-architektonických pamiatok pristupuje mesto koncepčne a systematicky," konštatovala riaditeľka Krajského múzea v Prešove Božena Tomášová. Podľa jej slov je výnimočným javom, v akom stave sa v Bardejove zachoval hradbový systém. Časti stredovekých hradieb sa nachádzajú aj v iných mestách (Levoča, Sabinov, Prešov...), ale málokde sa zachovali tak ako práve v Bardejove. Postupne bude totiž možné zrekonštruovať prakticky celé hradbové opevnenie v takmer identickej podobe, v akej vyzeralo v stredoveku. Vznikne tak akýsi nezvyčajný historický mestský skanzen.
 

Objavili aj zaniknuté bašty
Archeológovia počas výskumu objavili zaniknuté bašty na uliciach Krátky rad a Na hradbách. "Predpokladáme, že archeologický výskum prinesie závažné poznatky týkajúce sa opevnenia," uviedla riaditeľka. Odkrytých už bolo niekoľko objektov.

"Podarilo sa nám zachytiť hradbovú časť západne od renesančnej bašty," povedal vedúci archeologického výskumu Mário Comisso o prvej etape vo východnej časti uličky Na hradbách, ukončenej minulý rok.

Okrem hradby sa archeológom podarilo zachytiť ďalšiu baštu. "Zistili sme, že bola stavaná v dvoch fázach," povedal M. Comisso. Pôvodná bašta zo začiatku 15. storočia bola pravouhlá, ale koncom toho istého storočia musela byť prestavaná. "Snažili sa zosilniť svah. Vytvorili väčšiu polkruhovú baštu. V tom stave sa zachovala dodnes," doplnil vedúci výskumu.
 

Nadviazali na predošlý výskum
Archeológovia Krajského múzea v Prešove tohto roku nadviazali na výskum západnej časti hradbového opevnenia. Na základe výsledkov výskumu sa zrekonštruoval parkán (múr, ktorý chránil hlavnú hradbu) a zachytil sa jeho priebeh, ktorý bol ukončený napojením na spadnutú baštu. Či ju "skolila" zlá statika, alebo vojenské nájazdy, je ťažké určiť.

V priebehu 16. až 18. storočia sa snažili tento priestor strategicky zabezpečiť a prerábaný bol až v troch fázach. Archeológovia v súčasnosti ďalej pracujú na severozápadnej časti opevnenia na Dlhom rade. "Pokúšame sa zachytiť priebeh parkánového múru a nárožie hradby, na ktorom by sme mali odkryť ďalšiu zaniknutú baštu opevnenia," povedal Mário Comisso.

V súčasnosti sú, respektíve v najbližšom čase budú preskúmané dve bašty, vstupný barbakan i hlavná vstupná brána stredovekých hradieb. Potom budú nasledovať ďalšie úseky rozsiahleho opevnenia mesta. K jeho zničeniu došlo podobným spôsobom ako v iných mestách, len v menšom rozsahu. "Hradby sa začali búrať počas vlády Márie Terézie, lebo boli brzdou rozvoja miest," vysvetlila Božena Tomášová.
 

Michal Frank