V Bardejovských Kúpeľoch sa konal 10. snem Rusínskej obrody na Slovensku

Zaznela aj kritika na vážne témy

Na jubilejnom 10. sneme sa zúčastnilo 52 z celkového počtu 56 nominovaných delegátov, ktorí zastupovali miestne a okresné organizácie ROS z regiónov: Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov-Košice, Snina, Stará Ľubovňa-Kežmarok, Svidník- Stropkov a Bratislava. Okrem delegátov sa na sneme zúčastnili aj predstavitelia viacerých partnerských organizácií zo Združenia inteligencie Rusínov Slovenska, Spolku rusínskych spisovateľov, Divadla Alexandra Duchnoviča, Poddukelského umeleckého ľudového súboru (PUĽS), Spolku rusínskej mládeže na Slovensku a podobne.

Rokovanie delegátov snemu pozdravil Marek Lisánsky, generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR, ktorý zastupoval ústredné orgány štátnej správy. V mene primátora i Bardejova Borisa Hanuščaka, sa k zúčastneným prihovorila Mária Gmitterová z oddelenia kultúry mestského úradu. S úprimnými slovami delegátov oslovil aj správca pravoslávnej farnosti v Bardejove o. Ján Lakata a predseda Spolku sv. Jána Krstiteľa o. Jaroslav Popovec, ktorý je správcom gréckokatolíckej farnosti v Čirči. Účastníkov snemu taktiež pozdravila Oľga Glosíková, riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

So správou o činnosti organizácie za uplynulé funkčné obdobie vystúpil predseda Vladimír Protivňák, ktorý poukázal nielen na dosiahnuté úspechy v činnosti organizácie, ale aj na problémy, ktoré sa nepodarilo vyriešiť. Správu dozornej rady o činnosti a hospodárení ROS predniesol jej predseda Pavel Dupkanič. Značný priestor venovali delegáti diskusii, ktorí poukazovali nielen na klady a zápory v činnosti organizácie, no dotkli sa aj takých tém, s ktorými sa musí boriť celá naša spoločnosť. Ako najzávažnejšie problémy dominovali: vysoká miera vysťahovalectva a ekonomickej migrácie, ktorá postihuje najmä tie regióny východného Slovenska, ktoré sú obývané rusínskym obyvateľstvom, nevyhovujúce vysielacie časy a finančné poddimenzovanie rusínskeho vysielania Rádia Patria, ktoré výrazne znížilo jeho počuteľnosť pre poslucháčov, pokračujúca slovakizácia cirkevných obradov, rezervy pri získavaní prostriedkov na podujatia z iných ako zo štátnych zdrojov, opätovné pokusy o narušenie rusínskeho charakteru Divadla Alexandra Duchnoviča a PUĽS-u, ako aj slabšia koordinácia jednotlivých zložiek ROS pri riešení konkrétnych problémov.

Najdôležitejším bodom rokovania 10. snemu bola úprava stanov a voľba nových orgánov ROS vrátane predsedu, výkonného a koordinačného výboru a dozornej rady. Na čelo ROS sa na najbližšie trojročné obdobie opätovne postavil jej doterajší predseda, Vladimír Protivňák z Medzilaboriec.

Rusínska obroda na Slovensku je oficiálnou predstaviteľkou tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa hlásia k rusínskej národnosti, rovnomennému materinskému jazyku, ako aj ku kultúrnemu a duchovnému dedičstvu svojich rusínskych predkov, v duchu známeho motta: „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!". Toto právo, ktoré je jedným zo základných občianskych práv človeka, nanovo získali Rusíni až oo spoločenských zmenách v bývalom Československu v roku 1989, ktoré ukončili vyše 40-ročné obdobie zákazu samostatnej rusínskej národnosti. Hlavným cieľom tohto dobrovoľného a nadstraníckeho občianskeho združenia, ktoré vzniklo v roku 1990, je národné a kultúrne povznesenie Rusínov na Slovensku, ktorí sa takto opätovne stali neodmysliteľnou súčasťou veľkej európskej rodiny národov a národností.

-šn-