V Bodružali posvätili vojenský cintorín z I. svetovej vojny
Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny po niekoľkoročnej rekonštrukcii a novom architektonickom riešení posvätili v uplynulú sobotu v obci Bodružal v okrese Svidník. Posviacka bola ekumenická a zúčastnili sa na nej gréckokatolícki, pravoslávni a evanjelickí duchovní.
Dôstojné miesto posledného odpočinku pre približne 400 padlých vojakov v 39 masových hroboch pripravila samospráva s finančnou pomocou Ministerstva vnútra (MV) SR. Riešenie pietneho miesta navrhli v košickom Architektonickom štúdiu Átrium, ktoré je laureátom Ceny Dušana Jurkoviča.
Riešenie v podobe dreveného a nie mramorového monumentu architektonicky korešponduje s dreveným kostolíkom v blízkosti cintorína. V bodružalskom vojenskom masovom pohrebisku z roku 1914 sú pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej a ruskej cárskej armády. V jeho tesnej blízkosti stojí národná kultúrna pamiatka drevený gréckokatolícky kostolík, ktorý čaká na zápis do zoznamu UNESCO.
Pohrebisko predstavuje trávnatú plošinu s 39 betónovými kockami symbolizujúcimi hroby. Dominuje mu netradičný drevený kríž s 39 otvormi. Drevená lavica na cintoríne slúži zároveň ako informačná tabuľa. Ako uviedol starosta obce Bodružal Dušan Zelizňák, Ministerstvo vnútra poskytlo na rekonštrukciu v dvoch etapách 250 000 korún a obec z vlastného rozpočtu ďalších 50 000 korún. V starostlivosti o vojenský cintorín z roku 1914 budú v Bodružali pokračovať úpravou prístupovej cesty a okolia.
(pn)
Dôstojné miesto posledného odpočinku pre približne 400 padlých vojakov v 39 masových hroboch pripravila samospráva s finančnou pomocou Ministerstva vnútra (MV) SR. Riešenie pietneho miesta navrhli v košickom Architektonickom štúdiu Átrium, ktoré je laureátom Ceny Dušana Jurkoviča.
Riešenie v podobe dreveného a nie mramorového monumentu architektonicky korešponduje s dreveným kostolíkom v blízkosti cintorína. V bodružalskom vojenskom masovom pohrebisku z roku 1914 sú pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej a ruskej cárskej armády. V jeho tesnej blízkosti stojí národná kultúrna pamiatka drevený gréckokatolícky kostolík, ktorý čaká na zápis do zoznamu UNESCO.
Pohrebisko predstavuje trávnatú plošinu s 39 betónovými kockami symbolizujúcimi hroby. Dominuje mu netradičný drevený kríž s 39 otvormi. Drevená lavica na cintoríne slúži zároveň ako informačná tabuľa. Ako uviedol starosta obce Bodružal Dušan Zelizňák, Ministerstvo vnútra poskytlo na rekonštrukciu v dvoch etapách 250 000 korún a obec z vlastného rozpočtu ďalších 50 000 korún. V starostlivosti o vojenský cintorín z roku 1914 budú v Bodružali pokračovať úpravou prístupovej cesty a okolia.
(pn)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marča pišla z Labirce študuvaty do velykoho mista, do Prahy. Jednoho dňa ji telefonuje vystrašena Paraska...
-Jak sja maš Marčiko? Akurat v TV hvaryly, že študenty u Čechoch bars kurjať, pjuť, beruť narkotika, praktizujuť nevjazanyj sex, vstupujuť do religioznych sekt...
Marča (začudovaňi):
-Do religioznych sekt...!?
-Jak sja maš Marčiko? Akurat v TV hvaryly, že študenty u Čechoch bars kurjať, pjuť, beruť narkotika, praktizujuť nevjazanyj sex, vstupujuť do religioznych sekt...
Marča (začudovaňi):
-Do religioznych sekt...!?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať