V Budapešti sa posudzovali problémy Rusínov

20.marca sa v Budapešti uskutočnila medzinárodná konferencia "Skúsenosti a problémy národného samourčenia Rusínov", organizovaná rusínskym krajanským spolkom v Moskve "Karpatská Rus" a Celoštátnou rusínskou menšinovou samosprávou Maďarska.

Zúčastnili sa na nej zástupcovia z Ruska, Ukrajiny, Čiech, Slovenska, Srbska a Maďarska. Medzi účastníkmi boli: Konštantin Zatulin, poslanec Ruskej dumy, riaditeľ Inštitútu krajín SNS, Jozef Glivka, predseda rusínskeho krajanského spolku "Karpatská Rus", Michail Dronov, tajomník klubu priateľov Karpatskej Rusi pri krajanskom spolku "Karpatská Rus", Vladimír Mamontov, hlavný redaktor denníku Izvestija, Andrej Manajlo, predseda celoštátnej rusínskej menšinovej samosprávy Maďarska, Papuga Olena (poslankyňa Skupščiny Srbska) a ďalší.

Na konferencii boli posúdzované problémy histórie a súčasnosti rusínskeho národa, jeho národného uvedomenie a samourčenia. Ústrednou témou sa stala otázka o dodržiavaní práv a slobôd Rusinov v krajinách, kde žijú. Menovite, účastníci fóra upozornili na vážny deficit práv Rusinov na Ukrajine. Diametrálne iné je postavenie Rusínov v Maďarsku, na Slovensku, v Čechách, Srbska a Ruska, kde sú uznaní za národnostnú menšinu a kde je chránená ich národná identita, materinská reč a kultúra, existujú tu nezávislé organizácie, dostávajú podporu na vydávanie novín v materinskom jazyku a majú vyčlenený priestor vo verejnoprávnych médiách.

"Rusíni sú v Maďarsku oficiálne priznané ako jedna zo základných národnosti krajiny. Televízne, rozhlasové programy, tlač, školy a kultúru financuje štátny rozpočet", - zdôraznil Andrej Manajlo. Ukrajinské úrady, v rozpore s medzinárodným právom, neuznávajú rusínsky ľud a rusínsky materinský jazyk. "Politika neuznávania Rusínov na Ukrajine je hlavnou príčinou ich radikalizácie - vraví K..Zatulin.
- Rusínov na Zakarpatsku je oveľa viac ako desaťtisíc, ktoré uvádzajú oficiálne výsledky posledného sčítania obyvateľstva na Ukrajine. Rovnako ako u Rusov, ktorých je určite viac ako sedem a pol milióna, uvedených v výsledkoch sčítania obyvateľstva. Znižovanie počtu Rusínov a Rusov na Ukrajine – to je výsledok politiky oficiálneho Kyjeva, nasmerovanej na ich asimiláciu". Zatulin tiež dodal, že do Ruskej dumy prišli dve výzvy Rusinov – od Snemu podkarpatských Rusínov a od samozvanej Vlády Republiky Podkarpatská Rus.

Počas práce fóra bola prihotovená aj záverečná rezolúcia, v ktorej sa zdôrazňuje, že existencia Rusínov ako samostatného východoslovanského národa neodporuje ani vedeckým, ani spoločensko-politickým kruhom väčšiny štátov, kde Rusíni sú autochtónnym obyvateľstvom alebo reprezentovaní značnou diasporou.

„Rusíni – štvrtý východoslovanský národ, spolu s Rusmi, Ukrajincami a Bielorusmi. A je vecou našej slovanskej cti konať tak, aby tento ľud nebol vystavený žiadnej degradácii a útlaku“ - zdôraznil K. Zatulin. Na fóre zaznelo aj posolstvo predsedu Referátu vonkajších cirkevných stykov Moskovského patriarchátu, biskupa Jegorjevského Marka, v ktorom sa zdôrazňuje, že "Rusíni hrali kľúčovú úlohu v zachovaní Ruskej cirkvi v priebehu útlaku v minulom storočí, a že dnes je Karpatská Rus baštou kanonického pravoslávia na Ukrajine".

Okrem toho, sa účastníci v diskusii obracali aj na prítomných poslancov zákonodarných zborov štátov, kde žijú Rusíni, so žiadosťou uskutočniť parlamentné jednanie, venované problémom národného samourčenia Rusínov, a tiež dostať rusínsku otázku na prejednávanie v medzinárodných organizáciách - OSN, Rade Európy, KBSE a ďalších.

Podľa: http://podkarpatrus.livejournal.com
Preložil: -lj-