V Čertižnom sa pustili do dlhoročného problému

Časté poruchy na vodovodnom potrubí a rozkopávky pri ich odstraňovaní v ostatných piatich rokoch poriadne znepríjemňovali život obyvateľom Čertižného. Prítomnosť pracovných mechanizmov a pracovníkov sninského Stavomontu v obci minulý pondelok však Čertižňanov obzvlášť potešila. Obecný úrad totiž začal s rekonštrukciou najproblematickejšej časti vodovodného potrubia. Potrebné finančné prostriedky v hodnote 2,3 milióna korún získala obec z Enviromentálneho fondu životného prostredia. Starosta obce Ing. Peter Opuda hneď v úvode rozhovoru vyzdvihol ústretovosť a pomoc poslanca a predsedu parlamentného výboru životného prostredia Mikuláša Juščíka, ktorý sa zúčastňoval na začatí výkopových prác.

"Problémy s vodou máme už roky, prakticky od môjho nástupu do funkcie starostu v roku 1996. Zdroj vody bol slabo výdatný, preto sme na trikrát z ministerstva životného prostredia získali zhruba 6 miliónov korún a rozšírili sme vodný zdroj o povrchový odber z Laborca. Po tomto rozšírení bol dostatok vody, ale v dôsledku zvýšeného tlaku začalo potrubie praskať. Vodovod sme spustili v novembri 2000 a už v priebehu roka 2001 sme zaznamenali 50 porúch. Ukázalo sa, že vodovod bol neodborne urobený, nebolo tam dané lôžko. Úniky vody boli obrovské, spotreba vody bola až 10-násobne vyššia ako mala byť v skutočnosti. Voda pravdepodobne vytekala aj do miestneho potoka, ktorý potrubie križovalo," vysvetlil situáciu starosta Ing. Opuda. Ako ďalej dodal, problémom je, že na obecnom úrade ani vo VaK sa nenašla výkresová dokumentácia pôvodného vodovodu, a tak robia tak, ako ukážu trasu ľudia či sama voda. Získané prostriedky postačia na rekonštrukciu vyše kilometrového najproblematickejšieho úseku. Na zvyšných 1,5 kilometra chce obec opätovne žiadať financie z fondu životného prostredia. Známe sú ale snahy ministra financií Mikloša zrušiť Enviromentálny fond.

’Filozofia fondu je postavená na tom, že treba pomôcť malým obciam do 2000 obyvateľov, ktoré nemajú do roku 2015 šancu získať finančné prostriedky z európskych fondov. V súčasnosti ešte nemáme na Slovensku vybavených obecným vodovodom 17 až 18 percent obcí. A sú to práve menšie obce. Nekvalitná, kontaminovaná voda sa odráža na zdraví občanov," konštatoval Mikuláš Juščík a vrátil sa do histórie fondu. "Bývalá ministerka Brigita Schmôgnerová zrušila fondy s odôvodnením, že sú korupčné.

Vo výbore pre životné prostredie sme sa zaoberali touto problematikou. Po poslaneckých prieskumoch zvlášť na východe republiky sme si povedali, že pôjdeme s iniciatívou opätovného vytvorenia enviromentálneho fondu. Po prvýkrát prešiel návrh v parlamente 94 hlasmi. Mikloš a Dzurinda sa obrátili na prezidenta republiky, ktorý návrh vrátil do parlamentu, ale poslanci ho vlani 84 hlasmi preschválilí. Enviromentálny fond hospodári s vlastnými zdrojmi, napĺňa sa z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia. Minister financií by mohol tieto finančné prostriedky používať na riešenie iných záležitostí. Takto možno vysvetliť snahy o zrušenie fondu. Myslím si ale, že sa nenájde sila, ktorá by zrušila tento zákon. Bola by to neúcta voči parlamentu, ktorý ho schválil. Bolo by to nespravodlivé voči malým obciam, ktoré by nemali ako vyriešiť svoje problémy," zdôraznil Juščík. Podľa jeho slov by mal mať fond k dispozícii pre budúci rok čiastku 1,4 miliardy korún. "Uvažujeme, že z tejto sumy by fond mohol poskytovať malým obciam aj úverovú pomoc za veľmi nízke úroky. Aby dokázali dokončiť rozostavané stavby, pretože v zemi ležia umŕtvené miliardy, ale aj na rekonštrukcie a začatie výstavby vodovodov, kanalizácií, skládok a pod.," uzavrel predseda parlamentného výboru životného prostredia Juščík.

- lop -