V diskusii zarezonovali aj aktuálne problémy

Uskutočnil sa odborný seminár k národnostnej problematike 
V spoločenských priestoroch hotela Šariš sa v uplynulý týždeň (20. marca) uskutočnil odborný seminár na tému „Rusíni na Slovensku a ich vzťah s majoritným obyvateľstvom“. Podujatie pripravilo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) v Bratislave v rámci projektu „Čemerica“, ktorý bol podporený Úradom vlády SR. Zámerom projektu bolo  v prvom rade zvýšiť mieru informovanosti Rusínov na Slovensku o základných ľudských a občianskych právach, ktorých súčasťou sú aj práva národnostných menšín. Cieľom organizátorov bolo zlepšiť informovanosť aj samotných Slovákov o Rusínoch a ich histórii, ktorá tvorí súčasť dejín našej spoločnej vlasti. 
 

 Na úvod sa k účastníkom seminára prihovoril Ján Lipinský, podpredseda ZIRS, ktorý všetkých srdečne privítal. Osobitného privítania sa dostalo tým hosťom, ktorí mali na seminári vystúpiť so svojimi referátmi. Pri tejto príležitosti vyzdvihol skutočnosť, že toto podujatie sa uskutočňuje v čase, kedy boli zverejnené prvé oficiálne výsledky minuloročného sčítania obyvateľstva, ktoré pre Rusínov na Slovensku prinieslo povzbudzujúce čísla. (Pre tých čitateľov BN, ktorí nemajú prístup na internet na vysvetlenie uvádzame, že  k rusínskej národnosti sa v minulom roku prihlásilo 33 482 a k rusínskemu materinskému jazyku 55 469 občanov SR, čo v oboch prípadoch znamenal vzostup oproti sčítaniu z roka 2001. Všetky výsledky možno nájsť na webovej stránke Slovenského štatistického úradu.) K účastníkom podujatia sa následne prihovoril Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorý seminárom aj sprevádzal. 

Po týchto úvodných preslovoch nasledovala hlavná časť seminára, ktorú tvorili referáty štyroch hostí, dvoch z Bratislavy a dvoch z Košíc. 

Ako prvý vystúpil prof. Miroslav Kusý. Vo svojom príspevku sa venoval úrovni práv príslušníkov národnostných menšín na Slovensku v porovnaní so susednými krajinami, najmä so situáciou v Českej republike a v Maďarsku. Z iného uhla pohľadu sa na túto problematiku pozrel Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejne otázky. Jeho referát bol zameraný na možnosti uplatnenia sa príslušníkov menšín na Slovensku na správe veci verejných, ktorá je taktiež súčasťou základných občianskych práv človeka.  
 

Kým prvá polovica seminára sa zamerala na aktuálny stav v uplatňovaní ľudských a občianskych práv, jeho druhá časť sa osobitne venovala Rusínom na Slovensku vo svetle historického vývoja. Touto problematikou sa dlhšiu dobu zaoberajú odborní pracovníci Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Zatiaľ čo Stanislav Konečný sa vo svojom príspevku sústredil na rusínske dejiny v historických kontextoch, tak Marián Gajdoš sa predstavil referátom o vzťahoch Rusínov a Slovákov od stredoveku až po dnešok. 
 

Záver podujatia patril diskusii, ktorá bola nemenej zaujímavá ako samotné príspevky. Ako z nej vyplynulo, a čo je napokon aj všeobecne známe, Rusíni bezpochyby patria k najlojálnejším občanom Slovenskej republiky. To však neznamená, že nemajú aj isté problémy, z ktorých mnohé majú korene v minulosti. Je zaujímavé, že diskusia otvorila také témy, ktoré v referátoch neodzneli, pretože seminár bol zameraný na iný „level“ otázok. K takým napríklad patria v Európe síce bežné, avšak u nás (kvôli pretrvávajúcej slovensko-maďarskej nedôvere) zatiaľ nerealizovateľné možnosti vytvárania poradných a samosprávnych menšinových orgánov na miestnej a regionálnej úrovni. Tomuto okruhu otázok, na ktoré bola prioritne sústredená pozornosť autorov prvých dvoch referátov, sa však  budeme môcť venovať zrejme až potom, keď sa najprv vyriešia nielen slovensko-maďarské vzťahy, ale aj také problémy, ktoré by vo vyspelej krajine vlastne ani nemali existovať.  
 

Okrem vysokej miery nezamestnanosti, novodobého vysťahovalectva a dokonca až likvidácii viacerých civilizačných vymožeností v mnohých obciach nášho regiónu (zatváranie školských a obchodných prevádzok, rušenie autobusových spojov, poštových pobočiek či zdravotníckych ambulancií), tak v diskusii zazneli aj špecifické rusínske problémy, ktorých neriešenie možno v „lepšom“ prípade chápať ako obyčajnú ignoráciu a necitlivosť zo strany kompetentných, no v horšom prípade aj ako cieľavedomý asimilačný zámer. K takémuto záveru dospeli viacerí diskutujúci, napríklad v súvislosti so zmenami vo vysielacej štruktúre rusínskeho národnostného vysielania Slovenského rozhlasu, ktorého vedenie presunulo viaceré ťažiskové programy do „nepočúvateľných“  večerných hodín. O kvalite rozhlasového signálu národnostného okruhu, ktorý má vo svojom názve substantívum „Vlasť“ (Patria) ani nehovoriac...
 

Ďalším boľavým problémom, ktorý trápi najmä veriacich sú veľmi obmedzené možnosti používania materinského jazyka počas náboženských obradov a systematické nahradzovanie cirkevnoslovanského bohoslužobného jazyka iným, nie však materinským rusínskym jazykom. Podobne, ako je to v prípade rozhlasového vysielania, aj tu do značnej miery  absentuje ústretovosť, empatia či celkom obyčajné ľudské pochopenie pre potreby svojho blížneho, čo určite nie je veľmi dobrý stav, najmä ak si uvedomíme v akej oblasti sa pohybujeme.   
 

Odborný seminár tak otvoril viaceré závažné témy, následná diskusia ďalšie, možno ešte pálčivejšie. Každopádne je len prínosom, že sa takéto podujatie vôbec uskutočnilo, veď koľko odborných seminárov sa špecificky venuje severovýchodnému Slovensku a jeho problémom? Chceme len veriť, že to na dlhú dobu nebolo posledné podujatie podobného charakteru, čo znamená, že po ňom  budú nasledovať ďalšie. V prípade, že sa tak stane, bude len prínosom keď sa jeho organizátori zamerajú na širší okruh problémov, s početnejším zastúpením prednášajúcich i väčším časovým priestorom na diskusiu.
 
text a foto: ľr

Viac fotiek z akcie nájdete tu: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=6982&l=sk