V dreveniciach na Spiši patril k Vianociam namiesto stromčeka polazník

Symbol bol najmä poďakovaním za úrodu.

STARÁ ĽUBOVŇA. Vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, nebol ešte na začiatku 20. storočia tradičnou súčasťou sviatkov na dedinách na Spiši. V dreveniciach často visel zo stropu jeho predchodca, takzvaný polazník.

Ako vysvetlil správca skanzenu v Starej Ľubovni Dušan Janický, ľudia si ho vyrábali sami, zo slamy. Ozdobovali ho krepovými ružami, či farebnými papierikmi.

Poďakovanie za úrodu
Polazník nebol len dekoráciou, ale aj poďakovaním za úrodu.

„Bol zavesený nad vianočným stolom, kde sa stolovalo, teda tam, kde sa schádzali všetci. Stál väčšinou diagonálne od topeniska, v rohu, kde mali v dreveniciach svätý kút,“ ozrejmil Janický.

Neskôr sa podľa jeho slov používal aj spomínaný stromček, jedlička alebo smrek. Mnohokrát bol zavesený dole hlavou. „Ako ozdoby používali kedysi slamené jednoduché ozdoby. Išlo napríklad o oriešok obalený v alobale, či jabĺčko zavesené na šnúrke. Stromček rovnako visel nad stolom, kde sa stravovalo,“ dodal.

Ozdoby si totiž v minulosti ľudia nekupovali, ale vyrábali si ich doma z toho, čo mali bežne. Prevládali tak prírodné materiály. „Kde tu sa v domácnosti našiel aj alobal, ktorý bol tiež používaný. Ženy však boli šikovné aj v háčkovaní a štrikovaní, takže aj takéto výzdoby boli rozšírené v dreveniciach a domácnostiach,“ doplnil Janický.

Stromčeky v domácnostiach šľachty
Samotný vianočný stromček ako symbol vianočných sviatkov začali v Európe presadzovať panovnícke rodiny. Šľachta ich podľa historičky umenia Ľubovnianskeho múzea Daniely Reľovskej postupne prevzala do svojich domácností.

„Chudobní ľudia sa s nimi zoznámili práve v šľachtickom prostredí, keďže stromčeky boli súčasťou výzdoby šľachtických sídiel. Videli ich buď v rámci práce alebo počas vianočných sviatkov, keď im šľachtická rodina pod stromčekom rozdávala vianočné nádielky,“ uviedla pred rokom s tým, že práve od šľachty ho potom ľudia prevzali aj do svojich domácností.

Medzi ozdobami na vianočných stromčekoch v šľachtických sídlach boli podľa jej slov okrem sviečok aj sklenené gule, ktoré sa začali objavovať od 70. rokov 19. storočia.

„Nechýbali ani ozdoby z papiera v tvare kvetov či hviezd, reťaze z farebného papiera, trvanlivé pečivo, jablká, orechy, sušené ovocie či rôzne postavičky,“ opísala.

Práve Ľubovnianske múzeum v decembri približuje niekdajšie zvyky počas Vianoc. Kým 15. decembra ukázalo návštevníkom skanzenu, ako to pred nimi i počas nich vyzeralo v dreveniciach, v piatok 27. decembra sa zameria na šľachtu. Vianoce na gazdovstve grófa Andreja Zamoyskeho (1853-1927) predstaví na Ľubovnianskom hrade divadlo Ramagu.

Vstupy sú naplánované na 11:00 a 13:00 hod. Na poslednú decembrovú nedeľu sú na 19:00 hod. pripravené Vianoce u horárky. Podujatie bude v hájovni z Malého Lipníka v skanzene. Priblíži ľudový zvyk „dzvihaňe za parobka“, teda prijímanie chlapca medzi mládencov, a Štefánsku zábavu.

SITA
Tlačová agentúra

zdroj:
https://spis.korzar.sme.sk/c/23427844/v-dreveniciach-na-spisi-patril-k-vianociam-namiesto-stromceka-polaznik.html

foto: Skanzen pod Ľubovnianskym hradom 
zdroj: FB/Ľubovnianske múzeum