V Habure postavia kópiu drevenej cerkvi sv. Mikuláša
V Habure vyrastie verná kópia drevenej cerkvi, ktorá tu stála pred päťsto rokmi. V roku 1742 ju Haburčania – keď si postavili murovanú cerkov - darovali veriacim do Malej Poľany a ich potomkovia ju v roku 1935 predali za 12-tisíc korún do Hradec Králové. Tam stojí dodnes ako pamätník legionárom 1. sv. vojny.
„V Hradci Králové nám maximálne vychádzajú v ústrety. Tamojšie mestské zastupiteľstvo nám umožnilo odkopírovať si detaily cerkovky, aby sme mali technické podklady pre výstavbu. Už minulý rok sme sa pustili do výstavby, urobili sme výkopové práce a zabetónovali základy do zeme. Len čo to počasie dovolí, začneme murovať základy. Kameň nám sponzorsky poskytla družobná gmina Komańcza z Poľska. Drevo na výstavbu cerkvi – 100 metrov kubických - sponzorsky zabezpečí opavská lesná spoločnosť. Symbolicky akoby nám vrátili cerkov,“ neskrýva radosť starosta Habury Mikuláš Juščík.
Teší ho, že myšlienka už oslovila viacerých sponzorov. Majiteľ firmy FAMM Ing. Michal Goroľ venoval 1 000 eur, na výstavbe sa chcú podieľať aj Ing. Imrich Bereš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, JUDr. Ladislav Bžán, naši rodáci bratia Zápotockí a ďalší. Staviame zo sponzorských peňazí, s pomocou poľnohospodárskeho družstva, urbariátu aj jednotlivých Haburčanov. Príspevok sponzorov je veľký, myslím, že nebude problém postaviť cerkov,“ hovorí starosta. Zároveň si uvedomuje, že práce budú náročné na odbornosť. „V regióne máme odborníkov, ktorí vymurujú základy z kameňa, zložitejšie to bude s výstavbou drevenej konštrukcie. Máme rodáka, ktorý sa zaoberá takými prácami, ale je sám, mohlo by to predlžiť výstavbu.
Na Orave sú firmy, ktoré stavajú drevené stavby. Konzultujeme s odborníkmi, hľadáme tú najlepšiu. Chceli by sme do konca roka dostať stavbu provizórne pod strechu. Na výrobu šin dľa máme ponuku z Bardejovského okresu.“ Výstavba cer kvi prinesie veľký rozsah terénnych prác. „Bude treba urobiť prístupovú ces tu k cerkvi, most, upraviť okolie. Chceme tieto veci riešiť v rámci projektu cezhraničnej spo lupráce s poľskými partnermi. Uvidíme, či budeme úspešní a podarí sa nám získať finančné prostriedky z eurofondov,“ vysvetlil starosta. Pôvodná drevená cerkva bola postavená bez jediného klinca. „Vtedy sa muselo stavať bez klinca. Platil zákon, že žiaden iný chrám ako rímskokatolícky sa nemohol postaviť murovaný alebo s pomocou klincov. Zrušil to až tolerančný patent Jozefa II. Využijeme te to patent a kde bude treba, pomôžeme si klincom. Cerkov by mala byť vernou kópiou tej pôvodnej. Na jej výstavbu ale použijeme už aj modernejšie technológie. Myslím si, že dogmatizmus tu nie je na mieste,“ s úsmevom zdôrazňuje Juščík. Nová cerkovka má podľa jeho slov dôstojne reprezentovať nielen Haburu, ale celú Laborštinu. „Predovšetkým to bude pamätník našim predkom, ich vyspelosti, majstrovstvu. Zároveň to bude odkaz našim potomkom, že ich základ je dobrý, zdravý a majú byť na čo hrdí.“
Starosta vidí budúcnosť Habury perspektívne. „Na nový školský rok sme zapísali do školy 10 prváčikov. Je to dobrý signál. Pokúšame sa vybudovať veci, ktoré by pritiahli ľudí do obce.“ Zámer Haburčanov vrátiť pamätník do Habury podľa Juščíka znamená veľké pozitívum aj pre jeho zachovanie v Hradci Králové. „Hradeckí si uvedomili jeho hodnotu, začali sa o pamätník starať, investujú do jeho konzervácie, reštaurácie a záchrany. Považujem za veľký úspech, že cerkovka nezanikne, ale bude udržiavaná ako skutočný skvost,“ uzavrel Juščík.
Mária Lopatníková
„V Hradci Králové nám maximálne vychádzajú v ústrety. Tamojšie mestské zastupiteľstvo nám umožnilo odkopírovať si detaily cerkovky, aby sme mali technické podklady pre výstavbu. Už minulý rok sme sa pustili do výstavby, urobili sme výkopové práce a zabetónovali základy do zeme. Len čo to počasie dovolí, začneme murovať základy. Kameň nám sponzorsky poskytla družobná gmina Komańcza z Poľska. Drevo na výstavbu cerkvi – 100 metrov kubických - sponzorsky zabezpečí opavská lesná spoločnosť. Symbolicky akoby nám vrátili cerkov,“ neskrýva radosť starosta Habury Mikuláš Juščík.
Teší ho, že myšlienka už oslovila viacerých sponzorov. Majiteľ firmy FAMM Ing. Michal Goroľ venoval 1 000 eur, na výstavbe sa chcú podieľať aj Ing. Imrich Bereš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, JUDr. Ladislav Bžán, naši rodáci bratia Zápotockí a ďalší. Staviame zo sponzorských peňazí, s pomocou poľnohospodárskeho družstva, urbariátu aj jednotlivých Haburčanov. Príspevok sponzorov je veľký, myslím, že nebude problém postaviť cerkov,“ hovorí starosta. Zároveň si uvedomuje, že práce budú náročné na odbornosť. „V regióne máme odborníkov, ktorí vymurujú základy z kameňa, zložitejšie to bude s výstavbou drevenej konštrukcie. Máme rodáka, ktorý sa zaoberá takými prácami, ale je sám, mohlo by to predlžiť výstavbu.
Na Orave sú firmy, ktoré stavajú drevené stavby. Konzultujeme s odborníkmi, hľadáme tú najlepšiu. Chceli by sme do konca roka dostať stavbu provizórne pod strechu. Na výrobu šin dľa máme ponuku z Bardejovského okresu.“ Výstavba cer kvi prinesie veľký rozsah terénnych prác. „Bude treba urobiť prístupovú ces tu k cerkvi, most, upraviť okolie. Chceme tieto veci riešiť v rámci projektu cezhraničnej spo lupráce s poľskými partnermi. Uvidíme, či budeme úspešní a podarí sa nám získať finančné prostriedky z eurofondov,“ vysvetlil starosta. Pôvodná drevená cerkva bola postavená bez jediného klinca. „Vtedy sa muselo stavať bez klinca. Platil zákon, že žiaden iný chrám ako rímskokatolícky sa nemohol postaviť murovaný alebo s pomocou klincov. Zrušil to až tolerančný patent Jozefa II. Využijeme te to patent a kde bude treba, pomôžeme si klincom. Cerkov by mala byť vernou kópiou tej pôvodnej. Na jej výstavbu ale použijeme už aj modernejšie technológie. Myslím si, že dogmatizmus tu nie je na mieste,“ s úsmevom zdôrazňuje Juščík. Nová cerkovka má podľa jeho slov dôstojne reprezentovať nielen Haburu, ale celú Laborštinu. „Predovšetkým to bude pamätník našim predkom, ich vyspelosti, majstrovstvu. Zároveň to bude odkaz našim potomkom, že ich základ je dobrý, zdravý a majú byť na čo hrdí.“
Starosta vidí budúcnosť Habury perspektívne. „Na nový školský rok sme zapísali do školy 10 prváčikov. Je to dobrý signál. Pokúšame sa vybudovať veci, ktoré by pritiahli ľudí do obce.“ Zámer Haburčanov vrátiť pamätník do Habury podľa Juščíka znamená veľké pozitívum aj pre jeho zachovanie v Hradci Králové. „Hradeckí si uvedomili jeho hodnotu, začali sa o pamätník starať, investujú do jeho konzervácie, reštaurácie a záchrany. Považujem za veľký úspech, že cerkovka nezanikne, ale bude udržiavaná ako skutočný skvost,“ uzavrel Juščík.
Mária Lopatníková
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ dav inzerat do Labirskych novynok:
-Stratyv sja kufer povnyj piňazi. Zn. vernyjte cholem piňazi
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať