V integračnej politike voči migrantom čoraz viac zaostávame

"... bez ohľadu na demografický vývoj v Slovenskej republike alebo prípadné ekonomické záujmy krajiny, Slovenská republika imigráciu ako jav iba toleruje, pričom doposiaľ nepreskúmala a úprimne nedeklarovala snahu z prínosov migrácie ťažiť, resp. zohľadniť potreby pracovného trhu alebo slobodné rozhodnutie migrantov usadiť sa na našom území a nájsť tu nový domov."

Začiatkom marca 2011 boli zverejnené výsledky štúdie MIPEX III (Migraton Integraton policy index)(1), ktorá porovnáva integračné politiky v 31 krajinách Európy a Severnej Ameriky. Štúdiu pripravuje Britsh Council a nezávislá mimovládna európska organizácia Migraton Policy Group.

Vyhodnotenie 148 indikátorov integrácie migrantov zaradilo slovenskú republiku na neslávne dvadsiate deviate miesto. v jednotlivých oblastiach Slovensko nielenže nedosiahlo lepšie výsledky oproti roku 2007, ale v oblasti prístupu k občianstvu skóre Slovenska dokonca kleslo o 12 bodov. Ostatné ukazovatele si zachovali približne rovnaké hodnoty, čo by sme mohli optimisticky vnímať cez prizmu „aspoň to nie je horšie“. Avšak takáto stagnácia naznačuje, že Slovensko ešte stále pred imigráciou zatvára oči a zdôvodňuje svoju nečinnosť na poli integrácie nízkym podielom cudzincov na celkovej populácii (v roku 2010 cudzinci tvorili približne 1,15% populácie).

Získať občianstvo SR naturalizáciou je takmer nemožné získať
V oblasti občianstva zaujalo Slovensko vo vzťahu k cudzincom zrejme najreštriktívnejší prístup spomedzi všetkých krajín EÚ. Kritika sa sústreďuje najmä na zhoršenie podmienok udeľovania občianstva a na negatívne zmeny v oblasti rozsahu právomocí úradov rozhodujúcich o udelení či neudelení občianstva. skóre v oblasti podmienok na získanie občianstva kleslo v roku 2010 o 19 bodov oproti roku 2007, čím sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny s najhoršími možnosťami naturalizácie. Problematickým je predovšetkým spôsob overovania úrovne ovládania slovenčiny u žiadateľov o občianstvo, ktorý je v zákone o občianstve definovaný veľmi vágne, nestanovuje žiadne štandardy a hodnotenie konkrétneho uchádzača je preto výsledkom subjektívneho posúdenia komisie. Žiadateľom o občianstvo teda nie je umožnené pripraviť sa, či aspoň odhadnúť rozsah vedomostí, ktoré sa od nich vyžadujú na udelenie občianstva. ešte znepokojujúcejší je však postoj ministerstva vnútra, v ktorého gescii je udeľovanie štátnych občianstiev.
 
Podľa súhrnnej správy o plnení opatrení vyplývajúcich z koncepcie integrácie cudzincov v SR ministerstvo vnútra považuje súčasnú prax overovania úrovne ovládania slovenčiny žiadateľmi o občianstvo za uspokojivú a nevidí dôvod túto prax meniť. Doba, po ktorej cudzinec môže požiadať o občianstvo zároveň patrí k najdlhším v Európe. Cudzinci, ktorí chcú žiadať o občianstvo SR musia mať nepretržitý trvalý pobyt na území SR minimálne osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Podľa výsledkov mipeX-u proces žiadania o občianstvo SR patrí v Európe k najzdĺhavejším a finančne najnáročnejším. Zároveň sa rozšírili právomoci a možnosti kompetentných úradov svojvoľne rozhodovať o jednotlivých žiadostiach o občianstvo, čím sa zvýšila neistota žiadateľov. Sprísnenie podmienok na získanie občianstva bolo ministerstvom vnútra zdôvodňované požiadavkami prezídia policajného zboru, ktoré sa týkajú „zamedzenia narastajúceho nebezpečenstva organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu.“(2) Predĺženie minimálnej doby trvalého  pobytu ako podmienky na udelenie občianstva z piatich na osem rokov bolo vysvetlené ako možnosť „dôkladnejšie preveriť zžite sa žiadateľa s právnym poriadkom SR, ako aj s naším kultúrnym prostredím.“(3) Takéto zdôvodnenia naznačujú asimilačné preferencie politickej reprezentácie v oblasti integrácie migrantov, a tiež poukazujú na vnímanie migrácie cez prizmu bezpečnosti a ochrany štátu, či verejného záujmu. pozitívne zmeny sú zatiaľ takmer iba na papieri na druhej strane si Slovensko zvýšilo skóre v oblasti vzdelávania, čo sa pripisuje prijatiu novely školského zákona v roku 2008 a zahrnutú multikultúrneho vzdelávania ako prierezovej témy do učebných osnov. Integrácia deti  cudzincov do systému vzdelávania však stále zaostáva za mnohými krajinami EÚ. Napriek výraznému zlepšeniu (oproti nulovému skóre z roku 2007 hodnotenie Slovenska stúplo o 24 bodov), ktoré je zásluhou predovšetkým tlaku mimovládneho sektora, však má Slovensko obrovské rezervy napríklad v oblasti samotného prístupu migrantov k vzdelávaniu.

Najpozitívnejšie je hodnotený progres v oblasti antidiskriminačnej legislatívy, kde došlo k zlepšeniu o 12 bodov (z úrovne 47 v roku 2007 na 59 v roku 2010), pričom najvýraznejšie zlepšenie bolo zaznamenané v oblastiach uplatňovania princípov antidiskriminácie. oproti roku 2007 k oblastiam, v ktorých sa uplatňuje antidiskriminačná legislatíva, pribudla sociálna ochrana, sociálne výhody a prístup k tovarom a službám, ktoré sú verejne dostupné, teda napríklad bývanie. Zlepšila sa zároveň vymožiteľnosť práva obeť diskriminácie. Antidiskriminačná legislatíva však nie je primárne zameraná na integráciu migrantov, aj keď do nej značnou mierou zasahuje.

Je stále chápaná ako asimilácia
Fakt, že vo väčšine oblasti nedošlo k žiadnej zmene, napovedá, že pozornosť venovaná problematike integrácie migrantov je stále okrajová a súčasný stav je považovaný za uspokojivý. Koncept integrácie ako obojstranného prispôsobovania sa, ku ktorému sa slovenská republika hlási, teda zostáva v teoretickej rovine a väčšia adaptácia sa v zásade očakáva od samotných migrantov. Skôr by sa teda dalo hovoriť o asimilačnom modeli začleňovania migrantov do spoločnosti, ktorý potvrdzujú aj vyjadrenia ministerstva vnútra v súvislosti s minimálnou dĺžkou pobytu predchádzajúceho žiadosť o občianstvo. osem rokov trvalého pobytu by malo umožniť dostatočné zžite sa so slovenskou spoločnosťou, avšak nehovorí sa o žiadnom prispôsobovaní sa na strane prijímajúcej spoločnosti. celkové nastavenie krajiny vo vzťahu k prijímaniu cudzincov ani zďaleka nie je vyhovujúce, keďže migranti sa v mnohých prípadoch musia spoliehať na vlastné zdroje a sociálne siete, napríklad pri hľadaní zamestnania či zdravotnej starostlivosti, a tak existencia primeraných podmienok pre integráciu cudzincov zostáva len víziou budúcnosti. V mnohých zásadných oblastiach, ako napríklad prístup na trh práce či politická participácia, nedošlo k žiadnemu zlepšeniu a priemerné skóre zostáva aj po troch rokoch neprijateľne nízke (v oboch prípadoch 21 bodov z možných 100). Koncepcia integrácie cudzincov v SR pritom definuje oblasť ekonomickej integrácie ako kľúčovú pre celkové úspešné zaradenie sa migrantov do spoločnosti. Zdá sa však, že v súčasnosti pripravovaná novela zákona o pobyte cudzincov vymedzí podmienky pre vstup a zotrvanie cudzincov na území SR ešte reštriktívnejšie. To v praxi môže odradiť mnohých cudzincov, ktorí by na Slovensku mali záujem napríklad podnikať, čím by pre krajinu boli nepochybne prínosom. princípy bezpečnosti a ochrany štátu však akoby stále zatieňovali pozitívne aspekty migrácie, ktoré nie sú len ekonomického, ale aj kultúrneho, demografického a rozvojového charakteru.
 
Alena Chudžíková
Zdroj: www.cvek.sk   č.02/2011
 
Poznámky:
1 - podrobné informácie o výsledkoch štúdie je možné nájsť na: htp://www.mipex.eu/slovakia
2 - http://www.sme.sk/c/3117555/ministerstvo-vnutra-navrhuje-novelu-zakona-o-statnom-obcianstve.html, 14.marec 2011
3 - http://www.sme.sk/c/3113577/ziskat-slovenske-obcianstvo-bude-este-tazsie.html , 14.marec 2011