V Kalnej Roztoke sa učili vyrábať ručne štiepané šindle

 
Voľakedy malo šindliarstvo v regióne bohatú tradíciu.

KALNÁ ROZTOKA. Ručne vyrobený šindeľ je kvalitnejší a dlhšie vydrží.

Na strechách drevených chrámov či zvoníc v hornom Zemplíne je potrebný ako soľ.

Vyrábať ho sa učili záujemcovia v Kalnej Roztoke v Sninskom okrese v rámci projektu Aby remeslo žilo. Workshop pripravila neziskovka Karpatské drevené cerkvi.

Majstri prišli až z Hervartova v Bardejovskom okrese.

O národné kultúrne pamiatky sa starajú
Chrám a zvonica v obci v časti Kalná sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Pochádzajú zo 17. a 18. storočia. Ich údržba je náročná.

„Niektoré veci si vieme zabezpečiť svojpomocne, s mnohým nám pomáhajú členovia organizácie Karpatské drevené cerkvi. Teraz vymieňame poškodené šindle na streche zvonice,“ spresnil gréckokatolícky duchovný otec Tomáš Leško, správca farnosti Klenová, filiálka Kalná Roztoka.

"Je dôležité, aby tieto pamiatky slúžili nielen na náboženské účely, ale zachovali svoju krásu aj pre budúce generácie. Aby videli, ako ľudia žili, kde sa modlili a aké dedičstvo nám predkovia zachovali,“ povedal.

Šindliara treba
Starosta obce Ladislav Hakulin (Smer) projekt víta.

„Bol by som veľmi rád, keby sa v našej obci našiel taký šindliar. Títo prišli až z Bardejova. Šindle treba aj do iných drevených chrámov v okolí,“ povedal.

Obec vznikla zlúčením dvoch obcí Kalná a Roztoka približne v roku 1877.

„Máme jeden obecný úrad, jednu základnú školu, štyri chrámy, dva cintoríny a donedávna aj štyri krčmy a štyri obchody. Máme sa o čo starať,“ dodal.

Tradícia zanikla
Šindliarstvo malo v minulosti v regióne tradíciu.

„Podľa dostupných záznamov medzi povinnosti obyvateľov obcí patrilo raz ročne odovzdať pánom 500 kusov šindľov na humenský alebo michalovský kaštieľ. Vtedy tu v lesoch rástlo aj viac jedle. Neskôr táto povinnosť zanikla a tradícia šindliarstva sa udržala len v okrajových obciach ako Nová Sedlica, Runina a Osadné. Predtým muselo vyrábať šindle približne 20 obcí,“ priblížil historik Miroslav Buraľ.

Šindle sa vyrábajú ručne.

„Štiepanie i ďalšie spracovanie dreva sa robí ručne. Sú kvalitnejšie a ich životnosť je dlhšia, odhadom 30 až 50 rokov. Robí sa to rovnako ako pred dvesto či tristo rokmi. Šindle sú z jedľového dreva,“ dodal.

Príkladom rozdielnej životnosti ručného a strojového šindľa je chrám v Jalovej.

"Tam sú strojové. Musíme ich vymeniť, lebo po desiatich rokoch do chrámu zateká,“ doplnil Buraľ.

Jaroslavovi z Topole išla robota od ruky
Zmyslom workshopu bolo ukázať záujemcom ako na to, aby si mnohé drobné opravy vedeli urobiť vlastnými silami.

„Aby sem-tam vymenili poškodený šindeľ. Zodpovednosť údržby je na vlastníkovi objektu,“ zdôraznil historik.

Do roboty sa pustil Jaroslav Lechan (40) z Topole.

„Zaujíma ma, ako žili moji prarodičia a rodičia. Remeslo vymiera. Chcel by som svojim deťom priblížiť život v minulosti,“ povedal.

„Keby bola požiadavka od obce alebo z okolia, že niečo potrebujú opraviť, určite by som sa na to dal,“ ubezpečil ostatných.

Remeslo sa u Štibrichovcov dedí
Strúhačka, ktorú do obce priniesli majstri z Hervartova v Bardejovskom okrese, si už pamätá všeličo. Má najmenej 50 rokov.

„U nás sa výroba šindľa dedí. Robil ich môj pradedo, dedo, otec a teraz ja,“ povedal majster Ján Štibrich z Hervartova.

Strúhačka je vyrobená „na mieru“.

„Je prispôsobená výške človeka. Táto je pre 180-centimetrového, ak je človek nižší, sklon musí byť vyšší,“ vysvetlil.

Na výrobu šindľa treba aj obojručný nôž.

„Aj ten má 30-40 rokov. Dnes už ťažko kúpiť kvalitný nôž. Keď je mäkký, dáme ho zakaľovať, prebrúsime ho,“ dodal.

Záujem o ručne vyrobené šindle je, nie sú však finančne docenené.

„Výroba od prípravy jedľového, smrekového či dubového dreva až po hotový výrobok trvá aj pol roka. Používame čerstvú guľatinu, surové drevo, po výrobe šindľa ho sušíme. Závisí od ročného obdobia, v zime aj dva-tri mesiace. Pred montážou treba šindle impregnovať, aj to si žiada približne dva týždne,“ vysvetlil Ján Štibrich.


JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20939055/v-kalnej-roztoke-sa-ucili-vyrabat-rucne-stiepane-sindle.html


Foto:
Na strechu zvonice v Kalnej Roztoke použili ručne vyrobené šindle.
(Zdroj: Jana Otriová)