V Kamienke dávali pod obrus peňaženky

Mikulášske pochôdzky v Kamienke, pri ktorých sa obdarúvali deti, sa rozvinuli na ľudový dramatický prejav s postavami Mikuláša, anjelov a čerta. Pred Vianocami bol prísny pôst. Jedla sa hlavne kapusta, jej šťava, huby a ryby v rôznej úprave.

Prípravou štedrovečernej ve-čere sa začína celá škála „radostných starostí". Tesne pred večerou sa na zvonenie kostolného zvona zbiehajú z každého domu najmladší členovia rodiny s vedierkom na vodu. Zvonenie má niekoľko symbolov (významov). Až po odzvonení sa môže večerať a platí zásada - ako rýchlo dotyčný donesie vodu z potoka domov, taký obratný a šikovný bude po celý rok. S vodou a vetvičkou musel potom zavin-šovať vinš: „Vinšuju, vinšu ju, na štešťa, na zdravia, na to Bože narodiňa, žeby sme ša dočekali druhoho Božoho na-rodiňa, hojniše, spokojniše, urodžajniše, od pána Boha lásku a od dobrých ľudiv serdca. Slávu Isusu Christu." Pred večerou sa dávalo zvieratám, najmä kravám a koňom do chleba cesnak a nové korenie, aby boli po celý rok zdravé.Zaujímavo vyzeralo prostredie, v ktorom sa večeralo. Pod stolom bola slama, reťaz a jarmo, na stole bol prestretý obrus z domáceho súkna. Pod obrusom nesmeli chýba peňaženky, aby boli počas roka plné. Kôpka jačmeňa olemovaná vencom cesnaku a zemiakmi nachádzajúca sa tiež na obruse mala svoj význam: jačmeň - symbol pevného zdravia a zemiaky - symbol bohatstva - hlavný zdroj obživy.

Večera sa začala zapálením sviečky a modlitbou. Jedlo sa z jednej misky. Predtým však musel najstarší člen rodiny odobrať z každého jedla podľa svetových strán - tento úkon naznačoval spolucítenie a myslenie na svojich blízkych v šírom a ďalekom svete. Jedlo sa odoberalo do spomínaného vedierka s vodou. To sa po večeri odnieslo zvieratám. Štedrovečerná večera pozostávala z niekoľkých chodov. Začínala sa zjedením kúska chleba s cesnakom - ten musel zjesť každý, aby bol v budúcom roku zdravý. Potom nasledovali: - bobaľky s makom a pirohy, slivková polievka so zemiakmi (slivčanka), kapustnica, hrachová polievka. Po večeri sa zapálila sviečka a sledoval sa dym. Ak stúpal hore - rodina mala ostať celý rok spolu, ak smeroval k dverám - signalizoval smrť niekoho z prítomných. Pekné zvyky mali predovšetkým dievčatá, ktoré chce spoznať svoj osud v novom roku. Rovesníčky sa zišli u jednej z nich a skúmali, ktorá sa vydá prvá. Každá si doniesla so sebou piroh, spolu ho položili vonku na stolík. Pustený pes určil dievčatám poradie výdaja podľa zjedenia pirohu. Ostatné potom išli do maštale a volali na prasiatko. Keď sa ozvalo na prvýkrát, dievčina sa mala do roka vydať. Celý večer bol spestrený vinšovaním. Nasledujúci deň bol dňom oddychu - nechodilo sa na návštevy, neumýval sa riad, nič sa neupratovalo. Na tretí deň ráno sa vyniesla slama do záhrady medzi ovocné stromy. Tam sa podpálila, aby bolo po celý rok zdravé a bohaté ovocie. Na Nový rok sa od srdca vinšovalo. Malí chlapci vinšovali v skupinkách po domoch: „Ja jem malyj vinšovačok, vinšuju vam za kolačok. Vinšovaty neprestanú, dokiaľ koláč nedostanú." Na Troch kráľov: „Vinšuju, vinšuju, v kredencu paľunku čujú, lipše by ša vinšovalo, keby ša z nej skoštovalo..." Ak bola v dome dievka súca na vydaj: „Kylko mate v tom kredencu tanirov, žeby tylko mala vaša divka frajirov..."