V KULTÚRNOM DOME VYSTAVUJÚ FOTOGRAFIE SRBSKÝCH KROJOV

„Počas Rusínskeho festivalu sa konalo niekoľko kultúrnych aktivít, ktoré prezentujú rusínsku kultúru. Jednou z nich je výstava tradičných odevov zo života obyčajných Rusínov - Tradicijne oblekanje - odev u ciklusu životnih običajoh Rusinov – od tradiciji do sučasnosci,“ uviedla PR manažérka MsÚ Svidník Kristína Tchirová. Výstava, ktorú otvorili na podnet riaditeľa Múzea vojvodiny zo Srbska Sergeja Tamaša, bola inštalovaná v Dome kultúry pri príležitosti Rusínskeho festivalu. Môžete si ísť prezrieť kroje a fotografické zábery rodiny Budinskej. Zachytáva spôsob obliekania rusínskej národnostnej komunity v najstaršej rusínskej osade dnešnej Vojvodiny, Ruskom Kerestúre. 

 

„Výstava Rusínsky ľudový kroj v cykle životných zvykov - je výber fotografií vzniknutých v ateliéri Budinskovcov - otca Josifa a syna Jovgena v období rokov 1915 – 1955,“ prezrádza etnologička Mirjana Dekic. Srbskí Rusíni sa vtedy fotili pri príležitosti významných udalostí. Bol pre ne charakteristický určitý spôsob obliekania, ktorý poukazoval na premeny v obliekaní, hlavne u žien.

 

KAŽDÁ UDALOSŤ BOLA ŠPECIFICKÁ

„Ponúkané snímky ponúkajú vizualizáciu do minulosti. Je to spôsob, ako možno dnešnému človeku priblížiť mnohé témy a oživiť tradície bez mystifikácie. Spôsob obliekania u dospelých sa vyznačoval jasnými charakteristikami pohlavia, veku a postavenia,“ tvrdí Dekic.

 

Narodenie dieťaťa sa podľa nej považoval za tabuizovaný súkromný akt. Napriek tomu existujú zábery matiek s novorodencami a babicami, ktoré predstavujú nielen pôrodnosť, ale aj úmrtnosť v tom čase. Krst sa uskutočňoval hneď po pôrode, novorodencov nosili do kostola na vankúši. Deti uvádzali do spoločnosti sviatočným oblečením, „obyčaj svjat“ súvisí s prvým prijímaním. Po ňom sa fotili osobitne chlapci i dievčatá. 

 

Vstup do spoločnosti predstavovalo oblečenie do „ruski šmati“ (blúzky, sukne, zástery). Zásnuby sa spájali väčšinou s hodvábnym odevom. Nevesty mali na sebe biely odev s hornou organtínovou sukňou a baršoň veniec dávali po polnoci dole. Nahradili ho slávnostnou pokrývkou vydatých žien – fiťulou, ktoré sa však do kostola nikdy nenosili. Staršie ženy sa odievali do čepcov a šatiek s blúzkou staršieho typu, dievky nosili kartúnové oblečenie („farbarski šmati“). 

 

V roku 2014 bola počas Rusínskeho festovalu otvorená podobná výstava, ktorá sa vtedy týkala poľských rusínskych - lemkovských krojov, ktoré pochádzajú z Múzea lemkovskej kultúry v Zyndranovej. 

 

(mc)