V Livovskej Hute žije už len tridsaťsedem obyvateľov

Život v Livovskej Hute v okrese Bardejov je aj dnes ťažký. Obec nemá kanalizáciu ani obchod.

 

LIVOVSKÁ HUTA. Obec vznikla v 17. storočí na panstve Hertník, v 18. - 19. storočí patrila miestnemu zemepánovi Fridrichovi Anhaltovi. Z roku 1773 je doložená ako Hutta (po maďarsky Livóhuta).

 

V prvej polovici 20. storočia sa už onej píše ako o  Livovskej Hute.

 

Horská obec v pohorí Čergov v pramennej oblasti rieky Topľa leží v nadmorskej výške 640 metrov nad morom.

 

Jej chotár je výrazne členitý, zalesnený a hornatý.

 

Huta

Pôvodné osídlenie vzniklo a rozvíjalo sa od 17. storočia pri sklárskej hute na výrobu fliaš, ktorá využívala bohatstvo miestnych lesov. S prestávkami bola v prevádzke od roku 1683 až do roku 1906, od roku 1856 mala aj brusiareň.

 

Okrem sklárne využívali drevo od 18. storočia aj zriadené vodné píly.

 

V roku 1828 mala Livovská Huta 26 domov a 200 obyvateľov, v roku 1900 tu žilo 404 ľudí, v 70. rokoch minulého storočia počet klesol na približne sto obyvateľov. Dnes ich tu zostalo už len pár desiatok.

 

Okrem práce na pílach a v neďalekej sklárni sa obyvatelia Livovskej Huty zaoberali výrobou šindľov a korýt.

 

Keďže obec mala svoju valchu na súkno, boli tu aj plátenníci. Obyvatelia Huty sa venovali aj chovu oviec alebo obrábali pôdu ako súkromne hospodáriaci roľníci.

 

Lesy

Po zániku sklárne sa časť obyvateľstva vysťahovala do neďalekej Kružlovskej Huty, kde muži ako pomocní robotníci pracovali na niekoľkých miestnych pílach. Časť zostala pracovať v lesnom hospodárstve, časť odišla do  priemyselných podnikov v Bardejove.

 

Dominantou tejto lokality sú bohaté jedľovo-bukové lesy, ktoré aj napriek ich zachovanosti a prírodnej hodnote sú aj v súčasnej dobe ohrozované nadmernou ťažbou. Tá vo flyšových pohoriach výrazne znižuje ich akumulačnú schopnosť, čo má za následok po výdatnejších zrážkach problémy s povodňami.

 

Pre Livovskú Hutu  je charakteristická potočná radová zástavba zrubových domčekov a dreveníc. Z 19. storočia sú tu ešte zachované zrubové domy so vstupným pitvorom, prednou a zadnou izbou, s valbovou šindľovou strechou a s podstreším, ktoré sa využívalo ako skladový priestor.

 

Nad oknami a vchodmi do pivníc mali domy bodovú výzdobu. V obci sú gréckokatolícky chrám sv. Jakuba z roku 1937 a pamätník padlým v druhej svetovej vojne.

 

Obchod

Obec trápi, že nemá signál na mobilnú sieť a obchod, obyvatelia si musia základné potraviny nakupovať v meste alebo v neďalekom Lukove.

 

„Momentálne má obec 37 obyvateľov s trvalým pobytom v obci. Sezónne prichádzajú chatári, no v dedine je veľa opustených domov. Obec plánujeme trošku zútulniť, vyčistiť, vykosiť a ak bude možnosť, zriadiť aj obchod či ambulantný predaj potravín pre starších ľudí,“ prezradila nám starostka Livovskej Huty Helena Frandoferová (KDH).

 

„Veľa ľudí odišlo z obce po vojne na Ukrajinu, v rámci tzv. optácie. Odvtedy sa počet obyvateľov v našej obci zmenšoval. Každý išiel za prácou tam, kde bola. Kroniku nám bývalý starosta stratil, takže momentálne je aj ťažko dokumentovať nejakú históriu obce.“

 

Internet a zbrojnica

„Chcela by som, aby sa sem zaviedol internet, pretože máme iba pevnú linku, ktorá často vypadáva. Poslednýkrát mi telefón nešiel tri týždne. Dvakrát sme museli volať záchranku až zo susedného Livova. Podmienky v obci sú naozaj dosť ťažké, v podstate sa nedá nič plánovať, čo príde, to berieme,“ posťažovala sa starostka.

 

„Požiarna zbrojnica je tiež v dezolátnom stave, takže by sme ju tiež chceli dať do poriadku. Autobus k nám chodí päťkrát do dňa. Čo funguje, je turistika, v lete chodí veľa turistov na Čergov a na Minčol,“ dodala starostka.

 

Autor: Mario Hudák

 

http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7635030/v-livovskej-hute-zije-uz-len-tridsatsedem-obyvatelov.html