V Maďar’sku i Serbiji začalo spysovaňa žŷteliv
Spysujuť s’a i Rusynŷ.
1-ho oktobra 2022-ho roku začalo spysovaňa žŷteliv v dalšŷch dvoch krajinach, de žŷjuť i Rusynŷ. Maďar’sko i Serbija začaly vjedno, no zakinčiňa majuť v inšŷch terminach.
Belegrad i Budapešť spysovaňa žŷteliv, kotre u vekšŷni krajin prochodylo v mynuvšim roci, perenesly na rik 2022. Oficialnov pryčinov perenesiňa perepysu, kotrŷj maje robyty s’a raz za des’ať rokiv, bŷla pandemija Covid-19.
Zochab slid
V Serbiji spysovaňa žŷteliv prochodyť lem starov, „papir’ovov“ metodov. Žŷteliv buduť navščivľovaty komisari spysovaňa, kotrŷ bŷ maly robyty intervju z každov osobov okremo, pokľa to ne je možlyve. Jeden člen obŷsťa može podaty informaciji za všŷtkŷch členiv.
Rusyňskŷ organizaciji i profesionalnŷ inštituciji vŷzŷvaly v liti ľudej, žebŷ holosyly s’a za komisariv na spysovaňa. Predstavyteli Rusyniv bŷly peresvidčenŷ, že je važnŷm, žebŷ do rusyňskŷch obŷsť chodyly rusyňskŷ komisari i odpovidi, holovno što do narodnosty, materyňskoho jazŷka i religiji, ne bŷly nyjak manipulovanŷ.
Republikovŷj štatičnŷj ur’ad pro kampaň spysovaňa vŷbrav heslo Ber učasť na spysovaňu – zochab slid. Deň pered počatkom spysovaňa ur’ad v stolyci Serbiji išči organizovav pereskonferenciju, na kotrij informovav o doteperšinich aktivnosťach odnosno prypravi spysovaňa, jak i o aktivnosťach, kotrŷ buduť prochodyty počas mis’ac’a, koly bude spysovaňa prochodyty.
Spysovaňa v Serbiji zakinčiť s’a 31-ho oktobra. Podľa dostupnŷch informacij peršŷ rezultatŷ spysovaňa v Serbiji bŷ mohly s’me diznaty s’a na kinc’u novembra, najpizniše v marci 2023-ho roku.
Rusynŷ v Serbiji tak samo zalučily s’a do spoločnoj kampani ku spysovaňu, keď perevz’aly i chosnujuť grafiku, jaku s’me mohly vydity i v dalšŷch krajinach. Heslo S’me Rusynŷ chosnujuť u svojij varianti rusyňskoho jazŷka – Rusnacy zme.
V Maďar’sku spysaty mož s’a elektronično i z komisar’om
Maďar’sko maje kombinovanu formu spysovaňa. Od sposobu vašoho vŷberu zaležŷť i data, koly možlyvosť spysaty s’a kinčiť.
Pokľa s’a chočete spysaty elektronično čerez portal spysovaňa, pak majete čas lem do 16-ho oktobra. Pak bŷ mala bŷty onlajna forma zaperta i nastupyť tradičnŷj sposob spysovaňa poserednyctvom komisariv, kotrŷ za vamy pryjduť domiv. Spysovaňa, kotre pak bude prochodyty už lem „papir’ovo“, bude kinčity 20-ho novembra.
Jak informovav Centralnŷj štatističnŷj ur’ad, spracovaňa danŷch, kotrŷ s’a zdobuduť v spysovaňu, pak bude tŷrvaty do 28-ho novembra 2023-ho roku.
Onlnaj formular’ je na sajti spysovaňa lem po maďar’skŷ i po anglic’kŷ. No na sajti Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa všŷtkŷ voprosŷ iz oficialnoho formular’a protlumačenŷ suť na rusyňskŷj jazŷk.
Za našŷma informacijamy, choc’ v onlajn formi spysovaňa ne mož vŷbraty sobi rusyňskŷj jazŷk, pry tradičnim spysovaňu poserednyctvom komisariv bude mož vŷbraty sobi i rusyňsku verziju, kotra bŷla na žadosť deržavnŷch organiv zroblena.
V Maďar’sku tak samo dakotrŷ rusyňskŷ organizaciji zalučily s’a do spoločnoj kamapni S’me Rusynŷ – Ruszinok vagyunk, kotru s’me mohly vydity i v Poľšči, na Slovakiji ci Chorvatiji.
Pokľa v Serbiji zistala dalše lem jedna možnosť pryholosyty s’a ku narodnosty, v Maďar’sku už v druhim za por’adkom spysovaňu mož sobi vŷbraty dvi narodnosty, jak to bŷlo možlyve v Poľšči, na Slovakiji ci v Čes’kij republici.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/v-madyarsku-i-serbiyi-zachalo-spisovanya-spisuyut-sya-i-rusiny/
1-ho oktobra 2022-ho roku začalo spysovaňa žŷteliv v dalšŷch dvoch krajinach, de žŷjuť i Rusynŷ. Maďar’sko i Serbija začaly vjedno, no zakinčiňa majuť v inšŷch terminach.
Belegrad i Budapešť spysovaňa žŷteliv, kotre u vekšŷni krajin prochodylo v mynuvšim roci, perenesly na rik 2022. Oficialnov pryčinov perenesiňa perepysu, kotrŷj maje robyty s’a raz za des’ať rokiv, bŷla pandemija Covid-19.
Zochab slid
V Serbiji spysovaňa žŷteliv prochodyť lem starov, „papir’ovov“ metodov. Žŷteliv buduť navščivľovaty komisari spysovaňa, kotrŷ bŷ maly robyty intervju z každov osobov okremo, pokľa to ne je možlyve. Jeden člen obŷsťa može podaty informaciji za všŷtkŷch členiv.
Rusyňskŷ organizaciji i profesionalnŷ inštituciji vŷzŷvaly v liti ľudej, žebŷ holosyly s’a za komisariv na spysovaňa. Predstavyteli Rusyniv bŷly peresvidčenŷ, že je važnŷm, žebŷ do rusyňskŷch obŷsť chodyly rusyňskŷ komisari i odpovidi, holovno što do narodnosty, materyňskoho jazŷka i religiji, ne bŷly nyjak manipulovanŷ.
Republikovŷj štatičnŷj ur’ad pro kampaň spysovaňa vŷbrav heslo Ber učasť na spysovaňu – zochab slid. Deň pered počatkom spysovaňa ur’ad v stolyci Serbiji išči organizovav pereskonferenciju, na kotrij informovav o doteperšinich aktivnosťach odnosno prypravi spysovaňa, jak i o aktivnosťach, kotrŷ buduť prochodyty počas mis’ac’a, koly bude spysovaňa prochodyty.
Spysovaňa v Serbiji zakinčiť s’a 31-ho oktobra. Podľa dostupnŷch informacij peršŷ rezultatŷ spysovaňa v Serbiji bŷ mohly s’me diznaty s’a na kinc’u novembra, najpizniše v marci 2023-ho roku.
Rusynŷ v Serbiji tak samo zalučily s’a do spoločnoj kampani ku spysovaňu, keď perevz’aly i chosnujuť grafiku, jaku s’me mohly vydity i v dalšŷch krajinach. Heslo S’me Rusynŷ chosnujuť u svojij varianti rusyňskoho jazŷka – Rusnacy zme.
V Maďar’sku spysaty mož s’a elektronično i z komisar’om
Maďar’sko maje kombinovanu formu spysovaňa. Od sposobu vašoho vŷberu zaležŷť i data, koly možlyvosť spysaty s’a kinčiť.
Pokľa s’a chočete spysaty elektronično čerez portal spysovaňa, pak majete čas lem do 16-ho oktobra. Pak bŷ mala bŷty onlajna forma zaperta i nastupyť tradičnŷj sposob spysovaňa poserednyctvom komisariv, kotrŷ za vamy pryjduť domiv. Spysovaňa, kotre pak bude prochodyty už lem „papir’ovo“, bude kinčity 20-ho novembra.
Jak informovav Centralnŷj štatističnŷj ur’ad, spracovaňa danŷch, kotrŷ s’a zdobuduť v spysovaňu, pak bude tŷrvaty do 28-ho novembra 2023-ho roku.
Onlnaj formular’ je na sajti spysovaňa lem po maďar’skŷ i po anglic’kŷ. No na sajti Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa všŷtkŷ voprosŷ iz oficialnoho formular’a protlumačenŷ suť na rusyňskŷj jazŷk.
Za našŷma informacijamy, choc’ v onlajn formi spysovaňa ne mož vŷbraty sobi rusyňskŷj jazŷk, pry tradičnim spysovaňu poserednyctvom komisariv bude mož vŷbraty sobi i rusyňsku verziju, kotra bŷla na žadosť deržavnŷch organiv zroblena.
V Maďar’sku tak samo dakotrŷ rusyňskŷ organizaciji zalučily s’a do spoločnoj kamapni S’me Rusynŷ – Ruszinok vagyunk, kotru s’me mohly vydity i v Poľšči, na Slovakiji ci Chorvatiji.
Pokľa v Serbiji zistala dalše lem jedna možnosť pryholosyty s’a ku narodnosty, v Maďar’sku už v druhim za por’adkom spysovaňu mož sobi vŷbraty dvi narodnosty, jak to bŷlo možlyve v Poľšči, na Slovakiji ci v Čes’kij republici.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/v-madyarsku-i-serbiyi-zachalo-spisovanya-spisuyut-sya-i-rusiny/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Ťamyš Vasyľu, jak jes v oseni chodyv na Domašu na rŷbačku?
-Ťamľu Parasko... Čom sja zviduješ?
-Tvoja ulovena ščuka dnyska volala, že je hruba...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať