V Mestisku je najsevernejšie položené vinárstvo na Slovensku, produkujú remeselné vína

„Vo víne pravda. Závisí to len od vypitého množstva,“ smeje sa vinár Jaroslav Duchoslav

Záľuba prišla dávnejšie, ešte v časoch kedy jeho otec dorábal ovocné víno - vtedy zachutilo a neskôr sa ešte viac záľuba rozvinula počas štúdia na poľnohospodárskej univerzite, kde študoval odbor záhradníctvo, ktorého súčasťou je aj vinohradníctvo a vinárstvo. Jaroslav Duchoslav z Mestiska hovorí, že tam sa všetko začalo črtať. Láska k pôde a jej darom.

„Neskôr prišla myšlienka vysadiť pár kusov viniča, skúsiť to, či to vôbec bude v našich podmienkach možné a ktorým odrodám by sa tu mohlo dariť. Nebolo to jednoduché, hlavne z toho dôvodu, že náš kraj nie je vinárskou oblasťou a ani pestovanie muštových odrôd viniča tu nemá takú tradíciu, ako napríklad vo vinohradníckych oblastiach Slovenska,“ ozrejmil Jaroslav Duchoslav, ktorý sa do výsadby pustil s otcom, keďže on mal pôdu a bohaté znalosti a skúsenosti s pestovaním. Dodnes si bez jeho pomoci nevie predstaviť pestovanie hrozna, a to hlavne z časových dôvodov. „Ako sa vraví - dva ne jeden a tu to platí dvojnásobne,“ usmial sa mladý vinár.

 Keď už sa pustil do výsadby, bolo, samozrejme, nutné vybrať odrody vhodnejšie do chladnejších podmienok, keďže sme v kraji pod Duklou a preto namiesto klasiky ako Frankovka modrá, Chardonnay a podobne prichádzali do úvahy odrody Seyval blanc, Cabernet cortis a podobne. Vysadených majú aktuálne 2,5 ára, čo nie je veľká plocha, avšak ako Jaroslav Duchoslav vraví, je potrebné najprv odskúšať odrody, ktorým sa tu bude dariť, odrody, ktoré budú schopné dosahovať potrebné parametre, ako napríklad obsah cukru, kyselinka a iné. „Malo by to byť v harmónii, aby bolo možné dosiahnuť príjemnú chuť vína. Je to beh na dlhé trate. Samozrejme, nedá sa hovoriť potom ani o odrodových vínach s prívlastkom a podobne, keďže sa vinohrad nenachádza vo vinohradníckej oblasti a z toho dôvodu platia isté obmedzenia, podľa zákona, oproti vinárstvam v týchto oblastiach,“ priznal tak trochu hendikep svojho vinárstva Jaroslav Duchoslav. Jeho odrodová skladba je rôznorodá, vysadené má ako biele, tak aj modré odrody viniča, ako napríklad Cabernet cortis, Regent, nájsť uňho môžeme aj odrodu Nero. Čo sa týka bielych odrôd, nachádzajú sa tam Solaris, Hibernal, Seyval Blanc. Počet krov je rôzny aj z toho dôvodu, že niektoré kry vyhynuli, niektoré sa podsadili, čo sa stáva pri výsadbe, že nie všetky rastliny sa príjmu.

Vinár Jaroslav Duchoslav hovorí, že preňho je hrozno a víno časom stráveným v tichu a pokoji. Samozrejme, vzápätí dodáva, že je to ťažká a časovo náročná práca, zvlášť, keď sa človek venuje aj iným oblastiam v práci, ale je to aj hobby a záľuba. „Bez toho by sa to nedalo robiť. Je to učenie o procesoch výroby, o prírode, ako všetko so všetkým pôsobí, ako z hliny vzniká nápoj, pretože konečný produkt - víno sa rodí už vo vinohrade. Víno je báseň napísaná prírodou. Človek a príroda sú spolu neoddeliteľne spätý, a tak to vždy bude. Víno je súčasťou môjho života - vraví sa, že víno sa nepýta hlúpe otázky, víno človeku rozumie,“ usmial sa muž, ktorý prvé víno dorábal ešte s asistenciou otca. Vtedy však nebola technológia na spracovanie ako teraz, preto v tom čase sa ešte nakupoval mušt, teda už vylisované hrozno, ktorý následne spracovali. „Bolo to jednoduchšie, keďže viacero úkonov nebolo potrebné robiť, avšak celý proces kvasenia, teda premeny muštu na víno, bolo treba ustrážiť, napríklad aby v procese tzv. búrlivého kvasenia nevytiekol burčiak, ustrážiť správnu teplotu, následne správne sírenie mladého vína a tak ďalej.“ Otec a syn Duchoslavovci sa neskôr dostali k vypožičaniu hydraulického lisu a neskôr zakúpili hydrolis, takže víno sa už vyrába priamo z hrozna a teda väčšinu procesov už mohli riadiť pod vlastným dohľadom.

Víno z Vinárstva Duchoslav je najčastejšie z hrozna a konkrétne z bielych odrôd. Doplnkovo sa vyrába aj z ovocia ako ríbezľa, višňa a jahoda, ale prioritne z hrozna, pretože víno ako také, je vyrábané z hrozna. „Legislatíva vraví že víno je nápoj vyrobený z hrozna z viniča hroznorodého. To je gro mojej činnosti, ale, samozrejme, medzi zákazníkmi sú obľúbené aj ovocné vína a červené hroznové.“

Vinárstvo Jaroslava Duchoslava sa dá označiť ako najsevernejšie umiestnené vinárstvo na Slovensku. V našom rozhovore priznal, že sa nedá priamo a jasne povedať, čo je najdôležitejšie. On sám tvrdí, že každý krok pri výrobe vína je rovnako dôležitý. Tak ako treba klásť precíznosť pri mletí či lisovaní, tak podľa neho treba byť precízny pri kvasení a rovnako aj pri fľašovaní. „Od prvého vyrobeného vína som sa technologicky už posunul. Hrozno sa v prvom rade spracúva na nerezovom mlynkoodstopkovači, čo je stroj, ktorý šetrným spôsobom oddelí strapinu hrozna od bobuliek a zároveň hrozno pomelie. Vznikne rmut, ktorý sa následne spracúva podľa toho, či sa jedná o rmut z bieleho alebo modrého hrozna. Rozdiel je v tom, že rmut z modrého hrozna sa necháva nakvášať. To znamená že pomleté a odstrapené hrozno sa necháva v nádrži, a to preto, aby sa zo šupiek vyluhovalo čím viac prírodného farbiva, ktoré sa nachádza v šupkách. Biele hrozno nenakvášam, aj keď aj to je možné, ale zaujímavé je to skôr pri iných odrodách, ako ja spracuvávam.“

Následne hrozno putuje do nerezového hydrolisu, kde sa vďaka vaku, ktorý sa naplní vodou a ňou sa udržiava tlak, lisuje a tým sa získava šťava, tzv. mušt. Mušt následne putuje do nádrží, kde dochádza ku kvaseniu muštu a jeho premene na víno. Pri týchto procesoch Jaroslav Duchoslav nevyužíva ani kvasinky, ani enzýmy, ani iné prípravky, nakoľko produkuje prírodné, tzv. remeselné vína. „Na kvasenie je potrebná vyššia teplota, než aká sa udržiava v skladovacej časti výrobne, preto tento proces prebieha v „teplej“ časti až do chvíle, kedy mušt neprekvasí do vína. Teda, to len v tom prípade, ak sa nevypije ako burčiak,“ zasmial sa mladý vinár a vysvetlil, že burčiak je totiž medziprodukt medzi muštom a vínom.

V dobrom vinárstve podľa Jaroslava Duchoslava nesmie chýbať dobrá nálada, chuť do práce, degustačný pohár pre každý prípad a vášeň pre víno. Priznáva, že sú dni, kedy je človek unavený a má toho plné zuby a nič nie je len ružové a nič nie je len zlé. „To sú dni, kedy je potrebné pripomenúť si, prečo som s tým začal. Bolo to niečo nové, čo sa v našom kraji nerobí. Snáď aj nadšenie robiť niečo iné, robiť, čo som študoval, robiť to, k čomu mám blízko a to, či to robiť viem, už posúdia iní,“ šibalsky sa znovu usmial vinár, pre ktorého je to najväčšie plus a zároveň to najväčšie mínus jedno a to isté, že to v okolí nikto nerobí. „Ľudia sú zvyknutí nakupovať v marketoch, a tak získať si zákazníkov je náročné. Ja to však robiť budem, pretože je to produkt, ktorý sa tu nerobí, je regionálny, je netradičný, je prírodný a je náš - ľudí nášho kraja, čo som sa snažil preniesť aj do vzoru etikiet, ktoré nesú prvky ľudovej kultúry, ktorá je pre náš kraj tak typická.“

Jaroslav Duchoslav má viacero plánov a zdôrazňuje, že by sa o nich nemalo hovoriť, lebo sa vraví, že sa potom nemusia splniť. Niečo však v našom rozhovore predsa len prezradil. „Mám plán prihlásiť vína na vinárske súťaže a možno, keď sa zadarí, uchmatnúť nejakú medailu vinárom z vinárskych oblastí a ukázať, že aj u nás sa robí dobré víno. V každom prípade, bude to niečo ako recenzia alebo pohľad odborníkov na kvalitu mojich vín,“ netajil svoje očakávania vinár z najsevernejšie položeného vinárstva na Slovensku, ktorý ako milovník vína má rád, jednoducho povedané, dobré vína. A dobré víno je podľa neho v prvom rade víno vypité v kruhu priateľov. „Ak by som sa však mal rozhodnúť, tak z bielych vín dávam prednosť polosuchým a z červených vín harmonickým suchým vínam. A či je vo víne pravda? Jasné, že áno a dokonca viac než to. Závisí to len od vypitého množstva,“ zasmial sa Jaroslav Duchoslav a náš rozhovor uzavrel s tým, že vo víne je pravda, vo víne je láska a vo víne sú príbehy.
 
(ps)