V niekdajšom Ruskom sa zídu rodáci
Do Bukovských vrchov sa v tento víkend vrátia rodáci, ich deti a vnuci z obce Ruské. Zaspomínajú si na minulosť obce, ktorá zmizla z mapy Slovenska kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina.
Kultúrno-spoločenské podujatie Stretnutie rodákov Ruského sa v tomto roku v lokalite Pod Kýčerkou uskutoční už po devätnásty raz.
Pod Kýčerkou bude zábava
Príchod do bývalého Ruského je naplánovaný na piatok 3. júla popoludní. Po postavení stanov si rodáci zmerajú sily vo volejbalovom turnaji. V sobotu o ôsmej odíde z autobusovej stanice zo Sniny do Ruského autobus. Dopoludnie sa bude niesť v duchu športovania, deti si zajazdia na koni, zasúťažia. Na popoludnie sú pripravené obľúbené súťaže. Chlapi sa predvedú v hode polenom a ženy napríklad v hode "rozvalkou". O piatej začne kultúrny program, v ktorom sa predstavia spevácke skupiny s rusínskymi piesňami regiónu. Večer si rodáci posedia pri vatre a zabavia sa na ľudovej veselici. V nedeľu ráno je na programe výstup na Pľašu. Rodáci budú počas celého víkendu navštevovať hroby svojich otcov a dedov na miestnom cintoríne.
Nechcú zabudnúť
Kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina zaniklo sedem dedín - Starina, Zvala, Ruské, Veľká Poľana, Ostružnica, Smolník a Dara. Ich obyvateľov vysídľovali postupne od jari 1980 do jari 1986. Vysťahovať sa muselo 3 500 ľudí, ktorí tvorili 940 rodín a bývali v 820 domoch. Ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Všetci obyvatelia znášali rozhodnutie štátu veľmi ťažko. Až v sto prípadoch im štát ich majetok musel vyvlastniť.
Rušťania, ktorí sa vo väčšine presťahovali do Sniny, Humenného, ale aj ďalších slovenských či zahraničných miest, držia po celé tie roky spolu. Ich komunikáciu umocňuje aj zaujímavá webová stránka, na ktorej môžu nájsť ľudové piesne, videonahrávky zo spoločných stretnutí, fotografie z rodinných albumov, fakty z história, aktuálne informácie z ich života. V odkazoch návštevníkov stránky nechýbajú pozdravy rodákov z rôznych krajín sveta či žiadosti o pomoc pri hľadaní stôp po predkoch, ktorí z Ruského pochádzali. V roku 2007 založili občianske združenie, ktoré si dalo za cieľ hájiť záujmy súkromných vlastníkov pozemkov v extraviláne zaniknutej obce, ktoré sú súčasťou Národného parku Poloniny.
kor
Kultúrno-spoločenské podujatie Stretnutie rodákov Ruského sa v tomto roku v lokalite Pod Kýčerkou uskutoční už po devätnásty raz.
Pod Kýčerkou bude zábava
Príchod do bývalého Ruského je naplánovaný na piatok 3. júla popoludní. Po postavení stanov si rodáci zmerajú sily vo volejbalovom turnaji. V sobotu o ôsmej odíde z autobusovej stanice zo Sniny do Ruského autobus. Dopoludnie sa bude niesť v duchu športovania, deti si zajazdia na koni, zasúťažia. Na popoludnie sú pripravené obľúbené súťaže. Chlapi sa predvedú v hode polenom a ženy napríklad v hode "rozvalkou". O piatej začne kultúrny program, v ktorom sa predstavia spevácke skupiny s rusínskymi piesňami regiónu. Večer si rodáci posedia pri vatre a zabavia sa na ľudovej veselici. V nedeľu ráno je na programe výstup na Pľašu. Rodáci budú počas celého víkendu navštevovať hroby svojich otcov a dedov na miestnom cintoríne.
Nechcú zabudnúť
Kvôli výstavbe vodárenskej nádrže Starina zaniklo sedem dedín - Starina, Zvala, Ruské, Veľká Poľana, Ostružnica, Smolník a Dara. Ich obyvateľov vysídľovali postupne od jari 1980 do jari 1986. Vysťahovať sa muselo 3 500 ľudí, ktorí tvorili 940 rodín a bývali v 820 domoch. Ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Všetci obyvatelia znášali rozhodnutie štátu veľmi ťažko. Až v sto prípadoch im štát ich majetok musel vyvlastniť.
Rušťania, ktorí sa vo väčšine presťahovali do Sniny, Humenného, ale aj ďalších slovenských či zahraničných miest, držia po celé tie roky spolu. Ich komunikáciu umocňuje aj zaujímavá webová stránka, na ktorej môžu nájsť ľudové piesne, videonahrávky zo spoločných stretnutí, fotografie z rodinných albumov, fakty z história, aktuálne informácie z ich života. V odkazoch návštevníkov stránky nechýbajú pozdravy rodákov z rôznych krajín sveta či žiadosti o pomoc pri hľadaní stôp po predkoch, ktorí z Ruského pochádzali. V roku 2007 založili občianske združenie, ktoré si dalo za cieľ hájiť záujmy súkromných vlastníkov pozemkov v extraviláne zaniknutej obce, ktoré sú súčasťou Národného parku Poloniny.
kor
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Malyj Vasyľko sja zviduje sestričky:
-Marčiko a što to je laska/ľubov?
-To je take, jak kiď každyj deň ukradeš z mojoho perečnyka čokoladku
a každyj deň tam najdeš od mene novu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať