V Nižnej Polianke starostuje politológ Ján Cundra

Jeden z najmladších starostov na Slovensku

Obec Nižná Polianka je vzdialená od Bardejova len 19 km. Aj keď je to malá obec (výmera chotára je 554 ha), navštevuje ju veľa našich aj zahraničných turistov, ktorí využívajú najmä tunajšie rekreačné zariadenia. V lete je to prírodné kúpalisko, v zime lyžiarske vleky, samozrejme, s možnosťou ubytovania a stravovania. No asi málokto vie, že toto miesto, prekvitajúce turistickým ruchom, sa môže pochváliť jedným z najmladších starostov na Slovensku. Je ním Mgr. Ján Cundra, ktorý má len 26 rokov a už mu na pleciach leží ťarcha zodpovednosti spravovať túto obec. Tento mladý muž, ktorý ukončil SOU Pod Vinbargom, v odbore obchodný pracovník, a neskôr študoval na Filozofickej fakulte v Prešove odbor politológia a ruský jazyk, bol už v roku 2002 zvolený za poslanca do obecného zastupiteľstva. O štyri roky neskôr (v roku 2006) si ho voliči Nižnej Polianky zvolili ako kandidáta SDKÚ-DS za starostu obce. Viac o sebe prezradil v nasledujúcom rozhovore.

Čo vás podnietilo po ukončení strednej školy ísť študovať politológiu a ruský jazyk na Filozofickú fakultu v Prešove?
- U nás doma bolo vždy veľa novín, a tak som v nich listoval odzadu. Od športu cez zahraničie až som sa dostal k politike, ktorá ma vtedy ešte veľmi nezaujímala. Pomaličky, ako sa menila doba, ma naša politická scéna začala zaujímať. Na strednej škole som už noviny čítal denne. No a ruský jazyk nebol spočiatku vytýčený, ale potreboval som nejakú kombináciu predmetov, tak som si vybral ruský jazyk. Až na vysokej škole sa mi otvorili oči a zistil som, že to nie je len jazyk, ale aj kultúra, literatúra a bohatstvo ruského národa.

Aké študijné úspechy ste dosiahli? Boli aj také, ktoré vás inšpirovali k tomu, aby ste kandidovali za poslanca?
- Žiadne neboli obzvlášť výnimočné, žeby som vytŕčal z radu. Kandidovanie za poslanca bola istá forma praxe popri teórii. Naskytla sa taká možnosť, tak som ju využil. No a vďaka tomu, že som bol poslancom už počas štúdia, mi vo štvrtom ročníku odpadla prax.

Keď vás zvolili za poslanca do obecného zastupiteľstva, mali ste len 22 rokov, ak sa nemýlim. Ako to vtedy brali vaši vrstovníci?
- Myslím si, že vek nie je rozhodujúci. Najprv na mňa pozerali, akú mám odvahu a drzosť, ale ak sa človek na to cíti a baví ho to, tak prečo nie? Veď svet a budúcnosť patrí mladým. Moji vrstovníci to brali pozitívne, lebo som tlmočil aj ich názory.

Aké ste mali pocity po zvolení za starostu? Čo všetko vám v tej chvíli prebehlo hlavou?
- Na jednej strane radosť, na druhej obavy, ako to zvládnem. Je to veľká zodpovednosť, ale ak máte dobrý kolektív, dá sa to zvládnuť. Lokálna politika je o spolupráci, nie o rivalite. To ako sa občan bude mať, nezáleží len od starostu a zastupiteľstva, ale aj od občana. On je ta hnacia silrloMnSj politiky. My ju iba spravujeme a usmerňujeme. Aký aktívny je občan, taká aktívna je aj obec.

Hovorí sa, že najťažšie sú prvé štyri roky vo funkcii a potom už stále. Ako to vnímate vy?
- Ako hovoria športovci: „Nie je ťažké získať titul, ťažké je si ho obhájiť". Je to veľký záväzok voči ľuďom a ja ich nechcem sklamať.

Vaša obec je známe a obľúbené turistické miesto. Chystáte sa využiť aj peniaze z európskych fondov (EF) na jej ďalšie zveľaďovanie?
- Áno, budeme sa o prostriedky z EF uchádzať. Už sme podnikli určité kroky ohľadom Mikroregiónu Makovica, ktorý vznikol za účelom čerpania EF. Konkrétne z operačného programu Líder, s ktorým štartujeme v roku 2007 až 2013. Urobili sme určité analýzy a plány hospodársko-sociálneho rozvoja Mikroregiónu Makovica, ktorý by mal byť vstupnou bránou pre Líder. Teraz nás čaká formovanie myslenia akčnej skupiny, ktorá by už mala konkrétne rozhodovať o jednotlivých programoch a projektoch financovaných Európskou úniou. Naštartovaní sme, čakáme, aké budú podmienky čerpania. Prvé výzvy by mali prísť okolo júna 2007. Čerpať sa bude asi až začiatkom roku 2008.

Ak sa vám podarí získať finančné prostriedky z EF, ako by ste ich chceli využiť?
- V rámci stratégie rozvoja Mikroregiónu Makovica máme rozpracovaných niekoľko častí, na ktoré sa chceme zamerať. Musíme stavať na tom, čo máme, čo nám ponúkla minulosť a čo môžeme zúročiť v budúcnosti. Jednou z možností je rozvoj turizmu, pretože máme veľa možností v tejto oblasti. Sú to lyžiarske vleky v Becherove a na Regetovke. V Hažlíne by sme chceli vybudovať zaujímavé vodné projekty. Chceme využiť cestu, ktorá vedie cez Nižnú Polianku do Poľska. Na druhej strane Poliaci majú určité zabudnuté kultúrne pamiatky. Napríklad národný park, o ktorom málokto vie. Jedno s druhým poprepájať pomocou turistických trás a chodníkov. Trochu to spropagovať a dať na vedomie nielen nám, ale aj celému Slovensku.

Zaujíma ma, ako vás berú vaši starší kolegovia? Nebolo im spočiatku zvláštne počúvať takého mladého človeka?
- Najprv ich to asi zarazilo, že taký mladý človek, no zatiaľ mám dobré skúsenosti. Vychádzame si v ústrety a vždy si pomáhame a poradíme. Zatiaľ kolegovia skôr mne ako ja im...(smiech)

Už ako stredoškolák ste vyhľadávali skôr spoločnosť „dospelákov" ako rovesníkov.
- Nie je to celkom tak, že by som cielene vyhľadával spoločnosť starších. Bol som aj s rovesníkmi, ale v určitej oblasti, ktorá ma zaujímala viac, v mojom prípade politika, som komunikoval so staršími. Trošku som na ich názoroch rástol a bral si od nich vedomosti a skúsenosti, ktoré som potom odovzdával ďalej.

Čomu sa vo volných chvíľach venujete, ak práve nepracujete?
- Prídu chvíľky, keď sa človek chce vyvaliť na gauč a oddať sa slastnému ničnerobeniu. Úplne vypnúť a na nič nemyslieť. Pozriem si dobrý film, popočúvam hudbu alebo prečítam knihu. Hrávam aj futbal za Smilno, ale tam sa človek skôr rozčúli, ako odreaguje.

O ľuďoch z politiky sa hovorí, že sú dosť zatrpknutí a nemajú zmysel pre humor. Platí to aj o vás?
- Nie je pravda, že sa nevedia zabávať, len to neprezentujú na verejnosti. Politici majú určité postavenie a vážnosť, ale niektorí sú väčší šoumeni, ako by ste povedali. A či som vtipný? Áno, som...(smiech)

Patríte k ľuďom, ktorí si potrpia na tom, ako vyzerajú, alebo to nepokladáte žä dôležité?
- Hovorí sa, že šaty robia človeka, ale ja som toho názoru, že šaty neodpre-zentujú charakter. No aj na tom si treba dať záležať. Každý politik má určité postavenie a vážnosť a snaží sa prezentovať aj výzorom.

Existuje teraz vo vašom živote nejaká žena, na ktorej vám záleží viac ako na ostatných?
- Momentálne nie. Možno po tomto interviewu...(smiech)

Napadlo vám niekedy, ako bude váš život vyzerať trebárs o desať rokov?
- Doba je rýchla. Neviem, čo bude o 10 rokov... Nechám sa prekvapiť.

Keby ste neboli tým, čím ste, čím by ste boli?
- Určite by som pôsobil vo sfére, kde by sa dalo pracovať s ľuďmi a pomáhať im. Možno ako policajt alebo na imigračnom úrade. Neviem...
Ďakujem vám za rozhovor.

Jana Hrošová