V obci pri Domaši obnovili cintorín vojakov rakúsko-uhorskej armády

05.07.2020


Do hrobov ich vozili z neďalekého lazaretu.

TURANY NAD ONDAVOU. Front prvej svetovej vojny neprechádzal obcou Turany nad Ondavou v Stropkovskom okrese, ale neďaleko bol vojenský lazaret.

Z poľnej nemocnice prevážali padlých vojakov do tejto dediny, ktorá dnes leží pri vodnej nádrži Domaša a tam ich pochovávali.

Cintorín padlých vojakov I. svetovej vojny obec vynovila.

V okrese sa nachádzajú tri známe zrekonštruované takéto cintoríny - v Stropkove, vo Veľkrope a v Turanoch nad Ondavou.

Cintorín roky chátral
V Turanoch nad Ondavou je pochovaných približne 158 vojakov rakúsko-uhorského pôvodu.

Z nich má 28 obetí jednotlivé hroby, ďalší sú v štyroch spoločných.

Obec dala vojenský cintorín opraviť.

„Tento priestor, kde je teraz vojenský cintorín, bol aj pôvodne vojenským cintorínom. Ešte ako žiaci základnej školy sme tam chodievali čistiť hroby. Boli tam osadené plechové tabuľky, z ktorých sa zachovala len jedna, ale boli zhruba takého tvaru, ako vidíte na tých krížoch. Podľa toho sme dali urobiť zmenšeninu, kde sú napísané jednotlivé mená,“ hovorí starosta obce Turany nad Ondavou Ján Jakubov (nezávislý).

Cintorín potom roky pustol a chátral.

„Mojím snom bolo dať to do poriadku,“ vraví starosta.

„Podal som žiadosť na Okresný úrad Prešov, ktorý to zasiela na ministerstvo, o príspevok na zrealizovanie obnovy cintorína z I. svetovej vojny.“

Podarilo sa, celková investícia aj so spoluúčasťou obce, vrátane zemných prác a terénnych úprav, vyšla na 6 200 eur.

Vychádzali zo starých archívov
Prípravným prácam sa venoval obecný poslanec Peter Rybár (KDH) so svojím bratom a bratislavským historikom, všetky údaje vyhľadali v archívoch a urobili archeologický výskum.

Vojenský cintorín v Turanoch nad Ondavou má 549 metrov štvorcových a zaujímavé architektonické riešenie, hroby sú usporiadané do kruhu.

Aj pri oprave vychádzali z nákresu z maďarských archívov.

Na cintoríne sa nachádza 28 jednotlivých hrobov, štyri masové šachty a v strede je jedno hrobové pole.

V katastrálnych listoch sa uvádza, že na cintoríne je pochovaných 133 vojakov rakúsko-uhorského pôvodu.

Podľa počtu vojakov v masových hroboch je však možné, že ich je tam 158, presný počet sa dnes nedá určiť.

Podľa údajov z archívnych evidenčných protokolov sa dajú identifikovať mená všetkých obetí v jednotlivých hroboch.

Totožnosť všetkých padlých vojakov pochovaných v masových šachtách je neznáma.

Maďarské i poľské mená
Miesto posledného odpočinku našli v Turanoch nad Ondavou najmä pešiaci. Je tam aj niekoľko husárov, ale aj slobodník, delostrelec či setník (vojenský kapitán).

Odkiaľ títo vojaci presne pochádzajú, nie je známe.

„V dokladoch majú uvedenú rakúsko-uhorskú národnosť. No sú tu hlavne maďarské mená, ale aj poľské,“ vysvetľuje J. Jakubov.

Nevie o tom, že by už našli toto miesto ich potomkovia. Možno až keď sa k nemu časom dopátrajú. Opravili ho totiž len minulý rok a doposiaľ to nebolo medializované.

Inak je však toto miesto hojne navštevované.

„Pravidelne sem chodia ľudia. Veľmi sa im páči, že pamätáme aj na týchto vojakov,“ hovorí starosta.

Všetci uvedení padlí sú reálne pochovaní na tomto mieste, aj keď kríže sú postavené symetricky, štylizovane v hornej časti turianskeho cintorína.

Chce ešte chodník
Starosta by ho chcel ešte ďalej zveľadiť, vybudovať aj prístupový chodníček k cintorínu padlých v I. svetovej vojne.

„Podali sme žiadosť, aj s kompletným rozpočtom na zemné a stavebné práce, ohľadom prístupového chodníka k vojenskému cintorínu, prípadne s niekoľkými schodíkmi, aby to malo štábnu kultúru. Vidíte, že ešte to nie je úplne ukončené. Na čo nám vyšli peniažky, to sme urobili, a toto by malo ísť v druhej etape,“ dodal starosta Ján Jakubov.

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22428755/v-obci-pri-domasi-obnovili-cintorin-vojakov-rakusko-uhorskej-armady.html

Foto:
Vynovený vojenský cintorín z I. svetovej vojny v Turanoch nad Ondavou.
Zdroj: Michal Frank

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Žvidaňa na linki dovirja:
-Možu soj dumaty, že jem Santa-Claus, kiď na mene robyť šisť parohačiv...?!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať