V obci Topoľa v Poloninách obnovujú starý židovský cintorín

Kultúrne dedičstvo rusínskej a židovskej kultúry tvorí neoddeliteľnú súčasť európskeho dedičstva. V obci Topoľa obklopenej krásnou prírodou Národného parku Poloniny vyhlásil štát v roku 2000 za národnú kultúrnu pamiatku starý židovský cintorín. Keďže bol v havarijnom stave a v zajatí náletových drevín, veľa turistov a návštevníkov Polonín o ňom nevedelo. Tento mesiac tam ale začali brigádovať dobrovoľníci. Vďaka schválenému projektu k nim prišli peniaze z Európskeho hospodárskeho priestoru a začali s veľkou obnovou cintorína. Stane sa tak ďalšou jedinečnou pamiatkou na území Polonín, ktorá svojou históriou určite zaujme domácich aj zahraničných návštevníkov obcí v Národnom parku Poloniny.

 

TOPOĽA. Obnova židovského cintorína v obci Topoľa v okrese Snina je prvou rozbehnutou aktivitou v rámci schváleného projektu „Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon“.

 

Skladajú mozaiku zaujímavej histórie Topole 

Neziskovka predložila projekt v apríli minulého roku v rámci výzvy Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva”. V jeseni minulého roku bol vybraný spomedzi 50 predložených projektov a zaradený do skupiny siedmich projektov, ktoré získali finančnú dotáciu. „Naším cieľom je odprezentovať všetky pamiatky v Topoli, aby turisti, ktorí navštívia drevený gréckokatolícky Chrám sv. Michala Archanjela s expozíciou o tunajšom rodákovi Alexandrovi Duchnovičovi, alebo cintorín z 1. sv. vojny, mali možnosť poznať aj ďalší zlomok histórie Topole. Tú dnes dokumentuje už len židovský cintorín. Jeho obnova je jednou z aktivít nášho projektu, ktorý realizujeme spoločne so šiestimi partnermi, medzi ktorými je aj obec Topoľa,“ uviedla Daniela Galandová, riaditeľkaneziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi.

 

Obnova rukami dobrovoľníkov

„Cintorín je od roku 2000 národnou kultúrnou pamiatkou dlhodobo v havarijnom stave. Ako jediný z cintorínov v regióne mal v minulosti aj výraznú kamennú ohradu. Jedným z kritérií pri hodnotení projektov bolo aj zapojenie dobrovoľníkov. Keďže v Topoli miestna komunita funguje tak ako treba, o obnove cintorína sme od začiatku uvažovali, že bude robená aj formou dobrovoľníckych brigád,“ vysvetlila. „Prvá brigáda, zorganizovaná obcou Topoľa 14. marca, bola zameraná na odstránenie drevín z plochy cintorína. V rámci ďalších budú riešené obnova ohrady a vyčistenie náhrobných kameňov od machov a lišajníkov. Všetko pod dozorom Krajského pamiatkového úradu v Prešove,“ dodala Galandová. „Práce začali v marci. Obec zamestnala v rámci rozvoja regionálnej a miestnej zamestnanosti aj s finančným príspevkom úradu práce dvoch pracovníkov. Postupne budú čistiť plochu cintorína a prístupovej cesty k nemu od odumretých drevín a náletových porastov, odstraňovať koreňové systémy. Neskôr začnú s obnovou pôvodnej kamennej ohrady a čistením náhrobných kameňov od machov a lišajníkov. Práce by mali byť ukončené v novembri tohto roku,“ dodala Mária Bobríková, starostka obce Topoľa.

 

Druhý najväčší židovský cintorín v okrese Snina

„Židovský cintorín v Topoli, na ktorom sa zachovalo približne 40 náhrobných kameňov, je druhým najväčším v regióne Snina. Najstaršia zmienka o ňom pochádza z rokov 1865 a 1866, keď bol zakreslený do katastrálnej mapy obce,“ uviedol Miroslav Buraľ. „Obyvatelia židovského pôvodu sa v dnešnom okrese Snina začali usádzať po roku 1772 z Haliče, ktorá sa v uvedenom roku stala súčasťou Rakúsko-Uhorska. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1736 z celokrajinského súpisu Židov. Podľa neho vtedy v Topoli žila jedna židovská rodina, ktorá mala v nájme krčmu. V Uličskej doline v uvedenom roku židovské rodiny žili v obciach Ulič, Uličské Krivé a Zboj. Zo súpisu mlynov a krčiem stakčínskeho obvodu z roku 1795 vieme meno židovského nájomníka krčmy – Lyipka Dankovicsa. V roku 1828 novým nájomníkom bol Samuel Gost. Najväčší počet židovských rodín v obci je doložených v roku 1869 – sedem (2 rodiny Weisbergerovcov a Grossmanovcov, po jednej rodine Zabruski, Höninga a Gönsbergera),“ povedal. „Na konci 19. storočia tu žilo 29 obyvateľov židovského vierovyznania. V roku 1930 sa k židovskej národnosti prihlásilo 16 obyvateľov a k židovskému vierovyznaniu 27 obyvateľov obce. V roku 1944 boli všetci židovskí obyvatelia deportovaní do koncentračného tábora v Mauthausene, z ktorého sa vrátila iba jediná obyvateľka,“ dodal Buraľ.

 

Anna Kornajová

 

Zdroj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1021-v-obci-topola-v-poloninach-obnovuju-stary-zidovsky-cintorin