V poloninskej obci Zboj v Sninskom okrese ponúkajú návrat do starých školských čias

Novootvorené Múzeum školy sídli v jednej z najstarších obecných budov a zaujme nielen školopovinné deti.

Slúžila všelijakému účelu, aj škole
Kamennú neomietnutú budovu v strede obce postavili začiatkom 20. storočia.

Mala slúžiť ako železničná stanica pre riadnu železnicu do Haliče.

Napokon z plánov zišlo a regiónu slúžila len úzkokoľajka zo Zboja do Novej Sedlice, po ktorej sa zvážalo drevo.

Dvakrát do týždňa vozila ľudí do Veľkého Berezného, do vtedajšieho okresného mesta.

Počas prvej svetovej vojny bola budova stanice poškodená.

Po druhej svetovej vojne koľajnice vytrhali a z opustenej budovy sa na istý čas stala obecná škola.

Neskôr v nej sídlilo kino, potom „papučkáreň“, pobočka bardejovského JAS-u, v ktorej miestne ženy vyrábali papuče.

Navštevovali ju stovky žiakov
V podkroví školy bývali učitelia v dvoch bytoch, na prízemí sa vyučovalo v jednej triede.

„Do školy chodievali deti rôzneho veku. Nosievali si so sebou chlieb, kúrilo sa v piecke, bola núdza o učiteľov. Začiatky po vojne boli ťažké,“ hovorí starosta Ladislav Ladomirjak (Smer-SD).

V roku 1956 sa začala stavať nová škola.

„V dokumente československej televízie je zachytené, ako z budovy starej školy natáčajú výstavbu novej. Otvorili ju v 60. roku,“ pokračuje v rozprávaní.

Plneorganizovanú deväťročnú školu v Zboji navštevovali okrem miestnych aj deti zo susednej Novej Sedlice v ročníkoch 5. až 9.

V čase najväčšieho rozkvetu po jej chodbách chodievalo až 460 žiakov. Jej súčasťou bola aj materská škola.

V roku 2010 obec školu pre nízky počet žiakov zatvorila.

„Mali sme len 27 detí. Budova je obrovská, nevedeli sme finančne utiahnuť jej údržbu a vykurovanie. Žiaci sa odvtedy učia v Uliči,“ hovorí Ladomirjak.

Neskôr obec budovu školy predala súkromníkom, ktorí v nej zamýšľajú zriadiť domov sociálnych služieb.

V obci voľakedy žilo 1280 ľudí, dnes už len 270.

Patrila medzi najmodernejšie vybavené
Škola v Zboji patrila od 60. rokov medzi najmodernejšie a najlepšie vybavené v rámci celého Československa.

„Bola špičkovo vybavená a vraj bola spolu s jednou humenskou školou na vrchole vybavenosti v republike. Postupne sa dopĺňali učebné pomôcky, keď sme školu zatvorili, ostali zamknuté v kabinetoch. Dbali sme na to, aby sa nepoškodili a neznehodnotili, lebo už vtedy sme sa pohrávali s myšlienkou, že otvoríme múzeum školy. Nechceli sme, aby škola vymizla z našej pamäte, veď ju navštevovali všetci Zbojčania. Chceli sme tiež ukázať dnešným deťom, učiteľom i dospelým, ako vyspelo a na úrovni sa voľakedy vyučovalo,“ hovorí Ladomirjak.

Ohmatať a vyskúšať
S odstupom času oceňuje hlavne praktický prístup k učebnej látke.

„Žiaci si všetko mohli chytiť do rúk, ohmatať a vyskúšať si, ako veci fungujú v praxi. Boli manuálne zruční, museli nad chodom vecí premýšľať, museli sa vedieť vynájsť. Deti, ktoré opustili túto školu, sa mohli uplatniť doslova kdekoľvek,“ hovorí.

Škola mala k dispozícii napríklad mikroskop, zariadenie na lom svetla, prístroj na vyvolávanie fotografií, prevodovky, meotar, premietačky, kostry ľudského tela a živočíchov.

Tiež makety orgánov ľudského tela, model Zeme, glóbusy, skameneliny, rastliny, mapy, atlasy, hudobné nástroje vrátane klavíra a harmoniky.

Špičkové vybavenie mali žiaci na chémii a fyzike.

V múzeu nechýbajú tabule, školské lavice, ale aj lyže, lopty či medicinbaly, tiež detské postieľky a rôzne hry pre škôlkarov.

„Mnohé učebné pomôcky boli naozaj kvalitné a vydržali aj napriek dennému používaniu. Doposiaľ sú všetky funkčné,“ zdôrazňuje starosta.

Športovali, rozvíjali priateľstvá
Sám je absolventom materskej i základnej školy.

Stále má na ne živé spomienky.

„Bol iný svet. Vtedy neboli mobily a také technické vymoženosti ako dnes. Viac sme sa venovali športu, hrávali sme sa s kamarátmi, rozvíjali sme priateľstvá. V škole sme sa museli učiť a snažiť. Prešli sme všetkým: pracovným vyučovaním v dielňach, učili sme sa siať, sadiť aj orezávať ovocné stromy. Neskôr nám okrem ukrajinčiny a ruštiny pribudla aj nemčina. Naučili sme sa, ako veci fungujú v rôznych odvetviach, skrátka nestratili sme sa,“ spomína Ladomirjak.
 
Pátrajú po bývalých učiteľoch
Na opravu chátrajúcej budovy bývalej stanice a školy obec dostatok vlastných prostriedkov nemala.

Podarilo sa jej získať z európskych fondov necelých 38-tisíc eur.

Postačili na opravu budovy zvonku aj zvnútra, malou sumou prispela aj prešovská župa.

Strechu opravili z vlastných prostriedkov, mnohé práce urobili svojpomocne. Múzeum už slúži verejnosti.

Návštevníkom ho otvoria na požiadanie, vstupné je dobrovoľné. Oficiálne slávnostné otvorenie je naplánované na Deň učiteľov v marci.

„Plánujeme naň pozvať bývalých učiteľov školy. Už po nich 'pátrame'. Radi by sme, aby sa stretli so svojimi žiakmi,“ hovorí starosta.

Neskôr by obec rada do múzea zabezpečila stáleho pracovníka, zatiaľ naň finančné prostriedky nemá.

Zámerom je presťahovať do budovy ešte nejaké exponáty a výstavu postupne obmieňať.

„Budeme dopĺňať knihy. Návštevníci si budú môcť z nich vybrať,“ dodáva.

Snahou je zrekonštruovať aj učiteľské byty.

„Zháňame pioniersku rovnošatu,“ spomenie si Ladomirjak predsa len na niečo, čo im v múzeu chýba.

Postaviť chrám, zriadiť múzeum ikon
Starosta má spolu s poslancami ešte jeden, zatiaľ, nesplnený sen.

Postaviť vernú kópiu dreveného chrámu sv. Mikuláša z roku 1706 a zriadiť v ňom múzeum ikon.

Chrám, považovaný za jeden z najkrajších na Slovensku, rozobrali a v roku 1967 presťahovali do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch.

„Máme ikony a liturgické knihy zo 16. a 17. storočia, sú zreštaurované, majú veľkú hodnotu. Aj preto by sme radi postavili kópiu chrámu v susedstve nového. Spolupracujeme v tomto smere so samosprávnym krajom, vyzerá to nádejne,“ hovorí Ladomirjak.

„Chceme tu zdržať turistov dlhší čas, nielen na jeden deň,“ uzatvára.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/diskusie/5241125/v-zboji-sa-vratili-do-cias-ked-po-chodbach-modernej-skoly-behali-stovky-deti.html

foto: Múzeum školy v Zboji 
zdroj: Korzár/Jana Otriová