V Prešove ocenili bojovníkov proti komunizmu
Majú nižšie dôchodky ako ich mučitelia
Štyridsaťštyri ľudských osudov. Za komunizmu slúžili v pomocných technických práporoch (PTP), odsedeli si tresty rôznej dĺžky, niektorí dokonca aj v sovietskych gulagoch. Morálneho ocenenia sa týmto ľuďom dostalo včera, keď im Ústav pamäti národa odovzdal dekréty a preukazy Veteránov protikomunistického odboja.
Karla Maníka odsúdili za údajnú špionáž na 25 rokov. Odsedel si z nich desať rokov, z toho deväť v lágri v Jáchymove. V roku 1990 bol rehabilitovaný a pôvodný rozsudok zrušený. Včera prevzal Karol Maník a ďalších 43 ľudí z Prešovského kraja preukaz Veterána protikomunistického odboja.
Sedeli za pomoc emigrantom a letáky
"Pracoval som v pohraničí. Komu sa nepáčilo, utekal za hranice," povedal Michal Čižmárik z Hencoviec (okres Vranov nad Topľou), ktorý ocenenie uvítal, no zároveň podotkol: "Malo to byť skôr."
Za pomoc emigrantom, klasifikovanú ako velezradu, dostal 14 rokov. Odsedel si šesť, potom ho stihla amnestia. Návrat z basy nebol jednoduchý: "Bol som ešte slobodný, bolo to ťažké. Odkrútil som si svoje - Cheb, Praha, Jáchymov, Příbram..."
Svoje o tom vie aj Popradčan František Olšák: "Po návrate ma nechceli do Vagónky prijať ani za robotníka. Až po troch mesiacoch mi jeden známy pomohol." Neskôr sa stal kuričom v bytovom podniku a tepelným technikom. Do väzenia putoval v roku 1950. "Vyrobili sme leták, aby ľudia nevstupovali do družstva, dozvedeli sme sa, že na družstvách v Sovietskom zväze robia len ženy, aj tie najhoršie práce," opísal dôvod svojho zatknutia a odsúdenia na 10 rokov, z ktorých strávil vo väzení šesť.
"Pracoval som v pohraničí. Komu sa nepáčilo, utekal za hranice," povedal Michal Čižmárik z Hencoviec (okres Vranov nad Topľou), ktorý ocenenie uvítal, no zároveň podotkol: "Malo to byť skôr."
Za pomoc emigrantom, klasifikovanú ako velezradu, dostal 14 rokov. Odsedel si šesť, potom ho stihla amnestia. Návrat z basy nebol jednoduchý: "Bol som ešte slobodný, bolo to ťažké. Odkrútil som si svoje - Cheb, Praha, Jáchymov, Příbram..."
Svoje o tom vie aj Popradčan František Olšák: "Po návrate ma nechceli do Vagónky prijať ani za robotníka. Až po troch mesiacoch mi jeden známy pomohol." Neskôr sa stal kuričom v bytovom podniku a tepelným technikom. Do väzenia putoval v roku 1950. "Vyrobili sme leták, aby ľudia nevstupovali do družstva, dozvedeli sme sa, že na družstvách v Sovietskom zväze robia len ženy, aj tie najhoršie práce," opísal dôvod svojho zatknutia a odsúdenia na 10 rokov, z ktorých strávil vo väzení šesť.
Neľudský režim poškodil milióny ľudí
"Tento režim pod rúškom budovania akéhosi spravodlivého sveta obral milióny ľudí o majetok, základné práva, ale aj o dôstojnosť a v mnohých prípadoch aj o samotný život, pričom neraz, žiaľ, obral ľudí aj o sny a vieru v lepší svet," uviedol na slávnosti predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský. Zdôraznil: "Chceme a musíme nahlas hovoriť o statočnosti ľudí, ktorí sa dokázali neľudskému režimu postaviť na odpor."
Slávnosť sa uskutočnila ako prvá akcia vo vynovených priestoroch Inovačného partnerského centra (bývalej knižnice) v Prešove. Oceneným okrem Petranského gratuloval aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík (Smer), podujatia sa zúčastnil aj poslanec Národnej rady SR Stanislav Kubánek (Smer).
V ČR sú na tom lepšie
Predseda východoslovenského regionálneho Zväzu protikomunistického odboja Štefan Novák z Košíc dostal ako mladistvý polovičný, trojročný trest za velezradu, ktorý si odsedel. "Po návrate sme neboli ničím. Väčšina dostala tie najpodradnejšie práce. Tí, ktorí nás mučili, majú dnes neporovnateľne vyššie dôchodky ako ich obete a na to naša spoločnosť úplne pozabudla," uviedol Š. Novák, podľa ktorého má Česká republika neporovnateľne lepší prístup k bývalým politickým väzňom.
Michal Frank
Predseda východoslovenského regionálneho Zväzu protikomunistického odboja Štefan Novák z Košíc dostal ako mladistvý polovičný, trojročný trest za velezradu, ktorý si odsedel. "Po návrate sme neboli ničím. Väčšina dostala tie najpodradnejšie práce. Tí, ktorí nás mučili, majú dnes neporovnateľne vyššie dôchodky ako ich obete a na to naša spoločnosť úplne pozabudla," uviedol Š. Novák, podľa ktorého má Česká republika neporovnateľne lepší prístup k bývalým politickým väzňom.
Michal Frank
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ľvov.
-Slava Ukrajiňi!
-Herojam slava!
-Čuly ste ňaňku, jak našy dusjať Moskaliv?
-Čuv, synku. Herojam slava, smerť voroham! Slava Ukrajiňi!
-Ňaňku, pryšla mi povolanka...
-Štoooo...!? Synku, spakuj sja, takoj vťikame ku babci do Petrohradu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať