V Rákociho paláci ožilo prvé vysielanie Prešovského rozhlasu

V Krajskom múzeum v Prešove si pripomenuli 80. výročie rozhlasového vysielania z Prešova. Novú výstavu sprístupnili v Rákociho paláci vo štvrtok 15. novembra. Vystavené exponáty dokumentujú činnosť Slovenského rozhlasu v rokoch 1938 až 1944.

Po Viedenskej arbitráži v novembri 1938, kedy sa aj Košice stali súčasťou horthyovského Maďarska, boli do Prešova evakuované dôležité štátne orgány a kultúrne či vzdelávacie inštitúcie. Medzi nimi aj košické rozhlasové štúdio a rozhlasový vysielač.
„Prešovský rozhlas ako pobočka Rádiojournalu Bratislava počas nasledujúcich šiestich rokov v plnej miere nahrádzal košické vysielanie. Svojou činnosťou tak prispieval ku kultúrnemu rozvoju mesta ale aj celého východného Slovenska,“ prezradil Mgr. Igor Lazorík, odborný pracovník múzea a spoluautor výstavy.

Riaditeľom rozhlasu sa stal poverený básnik, publicista, režisér a dramaturg Anton Prídavok. Rozhlasové štúdio bolo umiestnené v provizórnych priestoroch hotela Savoy a v šatniach Mestského divadla. Neskôr sa sídlom nového rozhlasového štúdia stala budova Szentandrássyho paláca (v súčasnosti Hlavná ulica č 49).

„Priestory boli vybavené modernou technikou so samostatným dramatickým a hudobným štúdiom, čo umožnilo vysielať naživo aj náročné programy s početnou dramatickou skupinou,“ hovorí Lazorík.

Samotný vysielač, ktorý bol dodaný z Prahy, umiestnili vo vodárenskej veži na Táborisku v Prešove. Zo štúdia bol pomocou modulačných liniek od 29. 1939 vysielaný signál presného času pre celé Slovensko. Repertoár hudobného štúdia sa v začiatkoch obmedzoval iba na hudbu z gramofónových platní, no neskôr aj zo živého vysielania prešovského salónneho orchestra a ľudových cigánskych kapiel. Úroveň hudobných programov sa podľa Lazoríka zvýšila príchodom hudobného skladateľa Dezidera Kardoša.

„Významnou zložkou prešovského rozhlasu bola aj rozhlasová dramatická družina, ktorá pod vedením Antona Prídavku realizovala rozhlasové hry, rozhlasové pásma, ľudové scénky a podobne,“ dodáva Lazorík.

Výstava obsahuje fotodokumentačné materiály Ing. Jaroslava Kostruba a dobové rádioprijímače zberateľa Ing. Stanislava Kaletu. Potrvá do 3. februára 2019.

-ts-