V RUNINE OBNOVILI A VYSVÄTILI RUSKY VOJENSKÝ CINTORÍN

Ruských vojakov pochovávali severne od frontovej línie

"Vičnaja jim pamjať, pravoslávnym ruským vojinam" - znelo z úst duchovného otca Mikuláša Rusiča a obyvateľov Runiny v upršané sobotné ráno 4. augusta nad tamojším ruským vojenským cintorínom. Možno až symbolicky sa ten deň niesol v znamení veľmi zlého počasia, ktoré akoby bolo stelesnením nešťastných osudov vojakov, ktorí tu v karpatských horách spočinuli ďaleko od svojej ruskej zeme.

Vojenský cintorín vojakov padlých v prvej svetovej vojne bol v Runine zriadený v roku 1917. Sú tu pochovaní ruskí vojaci, ktorí padli počas ruskej ofenzívy v Karpatoch v jari 1915. Cintorín pozostáva zo šesťdesiatich jednotlivých a siedmich masových hrobov (šácht),' v ktorých je pochovaných 90 vojakov. Pôvodne bol ohradený dreveným oplotením so vstupnou bránkou a obvodovou výsadbou zo smrekov a hlohov. V strede sa nachádzal drevený centrálny kríž. Až do konca druhej svetovej vojny bol riadne udržiavaný. Odvtedy začal chátrať. V období socializmu bol vedľa cintorína vybudovaný hospodársky dvor a cintorín sa stal miestom, kde kravy často v tôni zelene nachádzali ochranu pred spaľujúcim slnkom.

V rámci obnovy cintorína boli v tomto roku v jeho areáli realizované sadovnícke a terénne úpravy. Vďaka zachovalej mapovej dokumentácii z roku 1921 bolo možné identifikovať a obnoviť všetky hroby. Na každý hrob bol osadený drevený dubový pravoslávny kríž. Na mieste pôvodného zaniknutého dreveného centrálneho kríža bol osadený a vysvätený nový kríž. Do areálu cintorína sa vchádza drevenou bránou, ktorá bolo postavená na mieste pôvodnej, zaniknutej vstupnej brány. Jej súčasťou je aj informačná tabuľa podávajúca základné informácie o cintoríne. Z nej sa dozvedáme, že v čase prvej svetovej vojny bola obec Runina takmer celá zničená. Počas vojnových udalostí bola poškodená i drevená cerkva Sv. Bohorodičky z roku 1796. Tá bola následne rozobraná, pričom sa z nej zachovali ikony, ktoré sa nachádzajú v múzeách v Humennom a Svidníku.

Po prechode frontu boli pre občanov budované, ako náhrada za zničené domy, tzv. "akciové" - kamenné domy. Na ich výstavbe sa podieľali ruskí zajatci. V poslednom z týchto domov sa dnes nachádza pohostinstvo Miroslava Hančáka. Na východnom fronte z obce Runina zahynuli Juraj Bobenič (zahynul v roku 1915 ako 28-ročný pri ZolMeve v Haliči) a Vasiľ Hunčar (zahynul v roku 1917 ako 22- ročný pri Jomniči v Haliči). Ruský vojenský cintorín v Runine bol obnovený pri príležitosti 90. výročia od jeho zriadenia. Obnovu finančne podporil Róbert Kunc z Humenného a Ministerstvo vnútra SR, prostredníctvom Krajského úradu v Prešove v rámci dotácie na vojnové hroby pre rok 2007. Samostatné poďakovanie si zaslúži Obecný úrad v Runine v zastúpení starostky Anny Láclavovej a obyvatelia Runiny, ktorí sa podieľali na sadových a terénnych úpravách.

Vojenský cintorín v Runine je jedným zo siedmich cintorínov, ktoré sa nachádzajú v Uličskej doline. V nej sa cintoríny zriaďovali tak, že severne od frontovej línie, ktorá ňou prechádzala v 1915 roku, sa pochovávali ruskí vojaci a južne rakúsko-uhorskí vojaci. Takto boli zriadené vojenské cintoríny pre ruských vojakov v obciach Runina a Zboj a pre rakúsko-uhorských vojakov v obciach Príslop, Topoľa, Kolbasov, Ruský Potok a Ulič. Na ruskom vojenskom cintoríne v Zboji boli okrem 197 ruských vojakov pochovaní i 6 vojaci rakúsko-uhorskej armády a v Ulici okrem 61 rakúsko-uhorských vojakov pochovaní i 10 ruskí vojaci. Zabudnutým ostal samostatný hrob ruského vojaka v Novej Sedlici na lokalite Geborová na Zimovčakovej lúke. Mená prevažnej väčšiny ruských vojakov na Uličskej doline sa nezachovali. V Runine sa nezachovalo meno žiadneho pochovaného vojaka. V Zboji sa zachovalo meno iba jediného vojaka, aj to vďaka tomu, že zomrel až po prechode frontu 16. októbra 1916. Je ním Pavel Gribovski, vojak 231. ruského dragúnskeho pluku. Jeho meno sa zachovalo na smaltovanej tabuli, podľa ktorej sa dal identifikovať i hrob, v ktorom je pochovaný. Na Uličskom cintoríne sa zachovali mená piatich ruských vojakov - Markusa († 29.4.1915), Kraskova († 30.4.1915), Wolikova († 30.4.1915), Bojkova († 2.5.1915) Sydora († 8.5.1915) a ruského generála Mikolaja Mikolajeviča Múrbacha. Pozornosť si zaslúži predovšetkým generál, ktorý sa stal takmer legendárnym. Bol to pravdepodobne náčelník generálneho štábu, ktorého počas tzv. "vizyty" zastrelil rakúsko-uhorský vojak na lúke Májkova nad Zbojom. Generála pochovali v Ulici a vojaka, ktorý ho zastrelil, obesili v Kolbasove pri cerkvi. Počas prvej československej republiky k jeho hrobu chodievali početní ruská emigranti z Prahy, nakoľko údajne pochádzal z cárskeho rodu Romanovovcov.

Z vojnových ruských zajatcov sa dokonca dvaja natrvalo usídlili v Uličskej doline. Prvý, Dimitrij Konovalenko (nar. 1890 v Pezvavke na Ukrajine) sa natrvalo usadil v Runine a druhý, Ivan Šiškanov (nar. 1894 v Chitrove v Rusku) v Novej Sedlici. Ruský vojenský cintorín v Runine sa po obnove stal nielen dôstojným miestom pre posledný odpočinok pochovaných vojakov, ale i mementom o nezmyselnosti všetkých vojen.

Miro Buraľ