V sčítaní obyvateľstva 2021 sa hrá o novú metodiku – uvádzať si viac národností súčasne

Štát pripravuje na rok 2021 sčítanie obyvateľstva, domov a bytov. Na tom by nebolo nič zvláštne, deje sa to predsa každých desať rokov. Čo však určite nie je bežné, je to, že v hre sú radikálne zmeny pripravované pre mechanizmus sčítania. Je preto veľmi potrebné, aby o nich mala informácie celá verejnosť.

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že štát a jeho predĺžená ruka, Úrad vlády, presadzuje ako jednu z možností zaviesť zmenenú metodiku sčítania. Zmena je v snahe, aby občania dostali možnosť uvádzať si viacnásobnú národnostnú identitu. Nielen jednu ako doteraz, ale uviesť si, napríklad, národnosti až dve.

A práve tento prístup si žiada pár poznámok.

Sčítanie obyvateľstva sa robí na Slovensku dlhé desaťročia tradičnou metodikou, ktorej základom je, aby sa osoba prihlásila k takej národnostnej identite, ktorú si sama zvolí. Vždy išlo o jednu národnostnú identitu, nikdy nie viac. S takouto metodikou vždy doteraz Slovenskú republiku akceptovali všetky medzinárodné inštitúcie, akceptovali to aj európske inštitúcie pri našom vstupe do EÚ, pretože vedeli, že to má historické opodstatnenie. „Moderný svet“ však chce od nás zabudnúť na seba. Zabudnúť na to, kto som, kde som doma a odkiaľ sú moji predkovia. Žiada od nás, aby sme sa prispôsobili trendom, ktorý si stanovil on. 

Je paradoxné, že krajina ako Slovensko, ktorá má jednu z najtvrdších, ak nie najtvrdšiu azylovú politiku v EÚ a ktorá sa maximálne vzpiera prijať akýchkoľvek – aj riadne za-azylovaných – emigrantov, sa na druhej strane bez relevantného zdôvodnenia prikláňa smerom k otvorenejším podmienkam v národnostnej identifikácii. A teda aj smerom k multiplikovanej národnostnej identite. 

Ďalším argumentom zástancov možnej zmeny v metodike je údajný nárast zmiešaných manželstiev a s tým súvisiaca národnostná dilema. Podložil to však niekto argumentmi? Ako stúpol podiel mixovaných manželstiev a stúpol vôbec? Nie je to náhodou marginálne číslo? Rovnako sa predsa registruje aj nárast jednoosobových rodín, kde dieťa vychováva len jeden rodič (a teda otázka viacnásobnej identity nevzniká). Nie je to tak, že sa v praxi v podstate vyrovnáva údajný nárast podielu mixovaných rodín s podielom jednorodičovských rodín? Zozbieral niekto tieto údaje a vyhodnotil ich, ak sa nimi argumentuje v prospech zmeny metodiky sčítania? 

Je paradoxné, že skomplikovanie sčítania obyvateľstva a následné skomplikovanie zapracúvania výsledkov do verejných politík tohto štátu prichádza v čase odbyrokratizovávania štátnej agendy v najrôznejších smeroch. Mimochodom práve od 1. septembra platí zákon proti byrokracii, ktorý má priniesť (dúfajme) zjednodušenie komunikácie štátu s obyvateľmi. V sčítaní obyvateľstva však ideme presne opačným smerom, k náročnejšiemu a potenciálne zraniteľnejšiemu zberu dát a následne k zvyšovaniu rizika, že sa s dátami bude nerelevantne zaobchádzať kdekoľvek.   

Slovenský Štatistický úrad, na rozdiel od Úradu vlády, presadzoval – aspoň zo začiatku – doterajší tradičný, čiže nezmenený koncept. Všimnime si, že tento úrad sám upozornil na to, že v Česku, teda v jednej z troch krajín v našom susedstve, kde sa dala v poslednom sčítaní obyvateľom možnosť vyznačiť už dvojitú národnosť, to využilo len 1,6 % obyvateľov. Navyše, ako vyzdvihol Štatistický úrad, jednou z identifikovaných nevýhod je náročnosť spracovania. „Číselník národností v českom cenze mal celkom 426 jednotlivých kódov a až 4/5 z nich pripadli na rôzne kombinácie dvoch národností,“ uviedol Štatistický úrad. Ďalšie krajiny, kde sa umožnila dvojitá národnosť, boli Poľsko a Maďarsko (čo je tiež ďalší údajný argument v prospech zmeny). Vezmime do úvahy, že napríklad v Maďarsku to treba dať do súvisu s osobitými podmienkami, ktoré nastali po 1. 1. 2011 – vtedy začal platiť zákon, podľa ktorého môže každý, kto mal občianstvo na území bývalého Uhorska ako aj jeho potomok, požiadať o maďarské občianstvo, t.j. začal platiť zákon o zjednodušenom prinavrátení občianstva. V médiách to nazvali aj ako „prisvojovanie si občanov iných krajín“. Do tohto maďarského konceptu krásne zapadá aj možnosť voliť si dvojitú národnosť.....

Napokon, aj  Štatistický úrad vo svojej  počiatočnej argumentácii zdôraznil, že „...v prípade dvojitej národnosti je potrebné počítať aj s poklesom počtu tradičných národnostných menšín (naznačuje to vyššie spomínaný prípad Českej republiky)...“. Nadviažem na to svojím predpokladom, ktorý si dovolím podložiť vlastnými skúsenosťami: človek, ktorý už raz sebe alebo svojmu potomkovi uvedie v sčítaní dvojitú identitu, tým pomyselne „prekročí rubikon“ a spôsobí prvé nahlodanie svojej pôvodnej identity. Tým umožní, že o mnoho rokov neskôr, v ďalšom sčítaní, sa jeho národnostne už „nalomený“ potomok oveľa ľahšie strasie nánosu pôvodnej identity a z odkrojenej polovice národnostného cítenia znova odkrojí polovicu a bude si uvádzať už len majoritnú národnosť, lebo ten únik od tradičných národnostných hodnôt zaňho premyslel a rozhodol niekto už dávno pred ním. V tomto väzí moje presvedčenie, že dvojitá národnosť nám tu takmer určite naštartuje asimiláciu národnostných, najmä tých malých národnostných menšín po stáročia bývajúcich na tomto území. 

Táňa Rundesová