V službách americkej armády zažil bombardovanie Pearl Harbor

 

Ján Cimbala sa už do Československa nemohol vrátiť

Jedna rodina, dvaja hrdinovia na dvoch frontoch. Napokon ich rozdelila železná opona. V regióne ide azda o jediný prípad, kedy (budúci) blízki príbuzní bojovali v druhej svetovej vojne v službách armád na opačných stranách Atlantiku. Ján Cimbala bol budúci svokor Michala Bujdoša – prvý bojoval službách americkej armády, druhý sa ako 18-ročný pridal v roku 1944 k 1. československému armádnemu zboru a bol členom Svobodovej oslobodzovacej armády.

 

Pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Bokše sme sa s vnukom a synom spomínaných vojnových veteránov, Michalom Bujdošom, porozprávali o osudoch jeho starého otca Jána Cimbalu, ktorý sa narodil aj zomrel v USA. „Moji predkovia, podobne ako mnoho ďalších ľudí zo Slovenska, sa ešte v 19. storočí vysťahovali do Ameriky. Tam, v Pensylvánii, sa v roku 1906 narodil aj otec mojej mamy Ján (John) Cimbala. 

 

Pred prvou svetovou vojnou sa všetci vrátili späť do Bokše. Z úspor dali postaviť aj kaplnku v Bokši. Počas vojny jeho otec narukoval do rakúsko-uhorskej armády a padol v Poľsku. O rodinu sa tak musel od ranného veku starať najstarší z piatich detí, môj dedo Ján.“ Vojna skončila a v roku 1926 sa J. Cimbala oženil. Koncom dvadsiatych rokov sa Ján ako americký občan rozhodol ísť na zárobky do svojho rodiska. 

 

Vrátil sa v roku 1930 s tým, že tu už ostane natrvalo. „Práce tu nebolo a tak sa rozhodol odísť späť do Ameriky. Neskôr poslal domov lístky na „šifu“ – loď a pozval k sebe manželku a moju mamu, ktorá mala vtedy šesť rokov. Stará mama však dostala morskú nemoc a museli sa zakrátko vrátiť späť. Liečbu by tam totiž finančne neutiahli. Dedo ostal tam a pracoval v oceliarňach a železnorudných baniach. No a potom vypukla druhá svetová vojna.“ 

 

J. Cimbala mal ako Američan brannú povinnosť a keďže v USA nemal žiadnu rodinu, musel narukovať. Nastúpil k letectvu k pozemnému personálu a pôsobil aj ako guľometčík v bombardéroch. Slúžil v leteckej základni Pearl Harbor na Havaji. Bol tam aj 7. decembra 1941, keď ju nečakane prepadli Japonci. „Z rozprávania viem, že sa im počas útoku podarilo vzlietnuť, ale vo vzduchu prežili peklo. Až do konca vojny potom slúžil v Pacifickej flotile americkej armády. Bol aj zranený a udelených mu bolo viacero vyznamenaní. Do lietadla však už viac nesadol. 

 

Povedal: ´Ket pridzem, ta ľem na šife, ja uš do ľitadla ňešedňem.“ Po skončení vojny sa chcel vrátiť domov k manželke a dcére Márii, matke M. Bujdoša, ktorá sa narodila v roku 1931. Prišiel však február 1948, koniec demokracie v Československu a Američan J. Cimbala slúžiaci v „cudzej“ armáde sa už nemohol vrátiť domov. So svojimi príbuznými mohol už len telefonovať, s manželkou si pravidelne písali. So svojou dcérou sa stretol až na sklonku svojho života, kedy ho navštívila v Clevelande, kde býval. John Cimbala zomrel ako 90-ročný v roku 1996.

 

Zdroj: http://www.espektrum.sk/index.php?text=7971-v-sluzbach-americkej-armady-zazil-bombardovanie-pearl-harbor