V sninskom parku rástli citrusy a behali po ňom daniele

Sninský kaštieľ sa voľakedy utápal v zeleni jednej z najkrajších záhrad v Uhorsku.

SNINA. Územie dnešného parku prešlo za 700 rokov rôznymi etapami.

Od zeleninových a ovocných záhrad, cez rybníky na lov rýb, chov zveriny na obohatenie jedálnička sa jeho účel postupne menil na esteticko – oddychový.

Po roku 1945 sa areál parku stal miestom športu.

Zaujímavé informácie o kaštieli a parku sa dozvedeli účastníci piatkových Potuliek po šumnom sninskom parku.

Komentovanú prehliadku historika Miroslava Buraľa pripravilo Mestské kultúrne a osvetové stredisko v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.

Kúria mala aj žalár

Na mieste kaštieľa a dnešného parku bol v hlbokej minulosti lužný les a dubo-hrabiny.

„Od roku 1317 ďalších tristo rokov nemáme žiadnu správu o tom, čo sa na tomto území dialo,“ hovorí historik Miroslav Buraľ.

Až zápis z roku 1626 hovorí o zdanení miestnych obyvateľov.

Územie bolo vyklčované a dostalo názov Lysá.

Ľudské úsilie usmerňoval meniaci sa tok Cirochy.

Záznam z roku 1646 prináša informáciu o postavení novej drevenej jednoposchodovej kúrie. Patrila Drugethovcom. Zachovala sa z nej len pivnica pod kaštieľom. „Drugethovci viedli podrobný záznam o majetku. Spomína sa dokonca presný počet lyžičiek, tanierov či sudov,“ hovorí historik.

V celom areáli stálo 15 domov, mäsiareň, murovaná kuchyňa so studňou, pekáreň, vonkajšia pivnica, colnica, kúpeľný dom, dom krajčíra, drábov ba aj žalár.

Za kuchyňou bol rybník. Nachádzala sa tu záhrada, miesto pre chov zvierat a veľký ovocný sad.

Jedna z rozhádaných sestier odišla do Sniny

O 150 rokov neskôr sa kúria spomína ako drevený kaštieľ.

„Zaujímavosťou je, že vedľa kuchyne sa nachádzalo tzv. hypokaustum. Kúrilo sa v kuchyni a potrubím sa teplo dostávalo do kaštieľa. Takýto spôsob poznáme z dôb Rimanov. Vykurovali sa takto aj kláštory,“ hovorí.

Z tohto obdobia pochádzajú aj prvé mapky.

Výstavbu sninského kaštieľa majú údajne na svedomí nezhody medzi dedičkami humenského panstva.

„Dve sestry z rodu Zichyovcov sa v humenskom kaštieli nevedeli zniesť. Klára Zichyová a Anna Csákyová si robili prieky, ktoré vyvrcholili tým, že jedna z nich zamurovala druhej prístup do kaplnky. Klára sa napokon rozhodla v roku 1781 vybudovať kaštieľ v Snine,“ vysvetľuje Buraľ.

Zlatá éra

Do rúk rodiny rodiny Rhollovcov sa kaštieľ dostal v roku 1799.

Začala sa zlatá éra sadovníckych úprav okolia.

„Jozef Rholl bol zámožný a do parku investoval nemalé peniaze. Svedčí o tom zápis z roku 1819. Vtedy Sninu navštívil cestovateľ a údajne aj špión Michael Kunits. Prechádzal najpriemyselnejšie časti Uhorska a oboznamoval sa so železiarskou výrobou. Zanechal úžasnú správu o tom, ako okolie kaštieľa vyzeralo,“ hovorí historik.

Kunits napísal, že Rholl dal vysadiť rôzne vzácne exotické rastliny, tisícky ovocných stromov, postavil veľkú a drahú oranžériu s tromi veľkými skleníkmi.

Rastliny dal priviezť z Lipska a holandského Haarlemu.

„V Snine vznikla jedna z najslávnejších záhrad v Uhorsku, napísal cestovateľ,“ zdôrazňuje Buraľ.

Anglický park a francúzska záhrada

Štefan Rholl dal prerobiť nádvorie, kde umiestnil sochu Herkula (1841).

„Zrušil všetky budovy na dnešnom škvarovom ihrisku a celý priestor pretvoril na anglický park. Vybudoval francúzsku záhradu v priestoroch, kde dnes pred kaštieľom stoja platany,“ spresňuje.

V rokoch 1874 – 1888 vlastnil kaštieľ belgický princ Filip Eugen Sachsen Koburg.

Urobil poslednú zásadnú zmenu. Zrušil ovocné záhrady a pričlenil ich k anglickému parku. Vysadil dve aleje gaštanovú a hrabovú.

Zaujímavosťou je, že začiatkom 20. storočia v parku vo zvernici choval vtedajší vlastník daniele.

Kolkáreň podpálili Sninčanky

Po roku 1945 zmenila výstavba park na miesto športu a oddychu. V rokoch 1947 – 8 z prostriedkov UNRRA vybudovali v parku futbalové ihrisko, tenisový kurt, kúpalisko s dvomi bazénmi.

Pribudla kolkáreň, miesto na tancovačky majálesy.

„Kolkáreň vraj podpálili sninské ženy, lebo ich manželia tam trávili veľa času,“ dodáva Buraľ. Časť parku musela ustúpiť nemocnici.

Len udržiavať

Podstatné zmeny sninský park v súčasnosti neočakávajú.

„Odstránili sa rušivé elementy, napríklad čistiareň odpadových vôd, teplovodné potrubie, oplotenie okolo nemocnice. Treba zintenzívniť kosenie, odstrániť nevhodné náletové dreviny, odpadky. Skrátka udržiavať ho v dobrom stave a výsadbu nový drevín prispôsobiť už rastúcim,“ uzatvára Miroslav Buraľ.

Sninská samospráva sa v spolupráci s ukrajinským partnerom uchádza o prostriedky z eurfondov na opravu tzv. malého kaštieľa na nádvorí.

Ten v minukosti slúžil ako hospodárska budova.

Fakty
Najmohutnejší strom v sninskom parku je dub letný. Priemer kmeňa je 144 centimetrov, obvod 451 centimetrov, má viac ako dvesto rokov.

Druhý najhrubší strom v parku je topoľ čierny. Má obvod 425 cm.

Piaty najhrubší je brest hrabolistý (396 cm, 127 cm). Na Slovensku sú chránené tri takéto stromy, všetky na západnom Slovensku. Uvažovalo sa o jeho ochrane.

Zčasti sa zachovali dve aleje: gaštanová a hrabová.

V areáli parku je vyše tisíc drevín.

 JANA OTRIOVÁ

https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20647645/v-sninskom-parku-rastli-citrusy-a-behali-po-nom-daniele.html

Foto:
Územie dnešného parku prešlo za 700 rokov rôznymi etapami.
Zdroj: Jana Otriová