V Uličskej doline sa boja, že prídu o živobytie

Spor o spôsob a rozsah ťažby dreva pri Starine sa stupňuje.

ULIČ. V Uliči v Sninskom okrese sa v utorok pred Lesopoľnohospodárskym majetkom (LPM) protestovalo.

Zamestnanci LPM Ulič, ale aj urbárnici a živnostníci, ktorých práca pre najväčšieho zamestnávateľa v doline živí, sa boja, že prídu o živobytie.

Svoje obavy i nevôľu prišli vyjadriť priamo pred sídlo podniku v Uliči.

Presne 21 ťažkých lesných strojov zaparkovali na ceste v dlhom rade.

„Bojím sa, že prídem o robotu. Je tu veľa živnostníkov, ktorí by ostali bez práce. Potrebujú živiť rodiny, majú pôžičky,“ za všetkých vyjadril obavu Ján Petik (52) z Novej Sedlice.

Vypracovali Program, Vlk sa odvolal
Hlavnou činnosťou štátneho podniku LPM je ťažba dreva a poľnohospodárska činnosť.

Aktuálne zamestnáva 190 pracovníkov, naviazaných naň na lesnícku výrobu je ďalších 60 živnostníkov.

Aby mohol podnik ťažiť, musel vypracoval Program starostlivosti o les na jeden zo svojich lesných celkov (LC) Starina v blízkosti rovnomennej vodárenskej nádrže.

Mal začať platiť v týchto dňoch na obdobie desiatich rokov.

V posledný 15. deň, po ktorom malo rozhodnutie Okresného úradu Prešov nadobudnúť právoplatnosť, sa proti nemu odvolalo Lesoochranárske zoskupenie (LZ) Vlk.

„Výsledkom je, že nemôžeme vykonávať svoju základnú činnosť, a to obnovu lesa. Nemôžeme ťažiť, pracovať bez plánu. Máme už urobené súťaže na dodávateľské práce, máme vlastných zamestnancov, naviazaný odbyt, ide o dlhodobé plánovanie,“ hovorí riaditeľ LPM Mário Perinaj.

Lesný celok Starina predstavuje asi 50 percent kompetenčnej výmery podniku.

Ročne sa má na ňom vyťažiť 35 000 metrov kubických drevnej hmoty, čo je približne polovica z celkovej ťažby podniku.

„Pokiaľ sa nebude realizovať ťažba dreva, nebudú tržby a nebude ani na mzdy,“ upozorňuje.

Hrozí prepúšťanie
Problém môže mať podľa neho dlhodobé negatívne následky.

„Keďže sa zoskupenie Vlk odvolalo bez pripomienok, okresný úrad ich vyzve na ich doplnenie. Následne musí osloviť všetky zainteresované subjekty na vyjadrenie sa k pripomienkam. Všetko sa potom odošle na ministerstvo na rozporové konanie. Ide minimálne o tri až štyri mesiace,“ hovorí.

„Dovtedy budeme musieť žiť len z polovičnej výšky ťažby dreva. Ak budeme chcieť udržať podnik v zisku, budeme musieť prepustiť 90 pracovníkov v hladovej doline a zároveň príde o možnosť u nás pracovať 40 živnostníkov,“ zdôrazňuje Perinaj.

Výpadok príjmov z ťažby podľa riaditeľa ohrozí potrebu diverzifikácie činnosti podniku, obmedzí zdroje do rozvoja cestovného ruchu a na zreteli treba mať aj nepriaznivú ekonomickú situáciu v regióne v dôsledku pandémie nového koronavírusu.

Dotýka sa aj iných
Podľa Perinaja sa súčasná situácia dotýka aj ďalších tridsiatich urbárskych pozemkových spoločenstiev a iných skromných vlastníkov.

O živobytie by v konečnom dôsledku mohlo podľa neho prísť 250 až 300 ľudí.

„Obmedzenie ťažby dreva zároveň obmedzuje finančné prostriedky, ktoré môžeme použiť na ochranu lesa. To môže mať následky na jeho zdravotný stav, na ekologickú stabilitu a v neposlednom rade aj na ďalšie činnosti, ktoré sú existenčne nevyhnutné pre chod pozemkových spoločenstiev,“ pridal sa Róbert Latta, zástupca urbárskej spoločnosti Zvala a poverený zástupca všetkých obhospodarovateľov lesa v oblasti nádrže Starina.

„Ak podielnici nedostanú podiely na zisku, ako si budú vážiť svoje vlastníctvo? Budú sa zbavovať svojej dedovizne a k pôde sa môže dostať nejaký kšeftár s pozemkami. To je ďalší nepriaznivý aspekt, ktorý treba brať do úvahy,“ dodal.

Prírode blízke hospodárenie
Program starostlivosti pripravoval LPM približne rok.

„Bol niekoľkokrát prerábaný a konzultovaný s viacerými štátnymi orgánmi. Po viacerých rokovaniach so Správou Národného parku Poloniny sme našli kompromis,“ zdôrazňuje riaditeľ Perinaj.

Výsledkom malo byť prírode blízke hospodárenie s oveľa prísnejšími opatreniami, ako ich definuje zákon o lese a aj vyhláška o Chránenom vtáčom území Bukovské vrchy.

„Maximálne by sme napĺňali opatrenia, ktoré súvisia s vodozádržnými pôdoochrannými funkciami lesa pri vyrovnanej produkcii. Úlohou bolo prispôsobiť územie pre návštevníkov a turistov, tiež zlepšenie stavu biotopov a druhov európskeho významu, ktoré sa tu nachádzajú. Program bol v súlade s Programom starostlivosti o NP Poloniny. Každý chápe, že Poloniny sú skvost v rámci celoeurópskeho meradla,“ dodáva.

LPM obhospodaruje 66 percent územia v rámci NP Poloniny.

Perinaj potvrdil, že zoskupenie Vlk sa zúčastnilo na celom procese prípravy Programu starostlivosti o les.

„Zorganizoval som stretnutie so zástupcami Vlk, prosil som, aby sa neodvolávali, lebo som vedel, čo to urobí. Chápem, že ich agendou je ochrana prírody. Netreba sa však ortodoxne pozerať len svojím smerom, treba prihliadať aj na to, čo rozhodnutie spôsobí pre celý región,“ dodáva.

Lukáč: Nie sme nepriatelia
Juraj Lukáč, náčelník LZ Vlk, dôvody obáv štátneho podniku nezdieľa a odmieta, že by boli hrobárom regiónu.

„Robíme to vo všetkých programoch starostlivosti o lesy, o ktoré máme záujem,“ zareagoval na otázku, prečo Program na LC Starina pripomienkovali. „Určite sme nerokovali s LPM Ulič,“ povedal.

Pripomienku LZ Vlk pokladá Lukáč za „úplne štandardnú“.

„Len sme podporili názor štátneho orgánu, že v LC Starina treba vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Súhlasíme s tým,“ zdôraznil.

Argumentoval blízkosťou zdroja pitnej vody a prírodnými hodnotami v lesoch. Doplnil, že pripomienka mala 17 strán.

Ťažba v tejto lokalite podľa neho nemusí byť zastavená.

„Proces, či sa bude alebo nebude posudzovať vplyv na životné prostredie, beží a LPM si môže robiť, čo chce. Keď im vydá príslušný orgán povolenie, môžu ťažiť kde a koľko chcú. My nie sme tí, ktorí zakazujú či povoľujú ťažiť,“ dodal Lukáč.

„Iné krajiny majú ropu, niektoré železnú rudu, my máme lesy. Máme krásnu krajinu a z nej treba žiť, nemôžeme tu robiť skanzen,“ zdôraznil.

„My nie sme nepriatelia. Opak je pravdou. Podporujeme stabilizáciu LPM, chceme, aby rástol a zamestnával viac ľudí, veď z čoho iného tu ľudia majú žiť, než z krajiny? LPM z nás robí tých, ktorí zastavili ťažbu. Nie je to pravda, je to klamstvo,“ povedal Lukáč. „My sme vždy za spoluprácu,“ uzavrel.

Napísali otvorený list
Vedenie LPM sa chce otvoreným listom obrátiť na ministerstvá pôdohospodárstva, životného prostredia, práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Aby začali koncepčne riešiť región Poloniny ako celok v oblasti lesopoľnohospodárskej činnosti, ochrany prírody, turizmu a regionálneho rozvoja. Takto sa ďalej fungovať nedá,“ zdôraznil Perinaj.

Podporiť ho prišli aj starostovia obcí Uličskej doliny.

„Riešime stále to isté: ochrana prírody, obmedzenia zo Schengenu, prekážky pri rozvoji cestovného ruchu, všetko sa na nás valí. Keď chceme zachovať pracovné miesta, boríme sa s problémami. Takzvaní ochranári, ktorí nám hovoria, ako máme žiť, dostanú peniaze, napíšu projekty. Naši ľudia musia každý cent zarobiť tvrdou prácou. Máme rozdielne pohľady,“ povedal starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer-SD).

„Veľa ľudí odtiaľto odišlo. V Zboji v 80. rokoch žilo 1 280 obyvateľov, dnes 297. Mladší pracujú v lese, na družstve. Ak by prišli o prácu a museli odísť, upadol by celý región. Ani si to neviem predstaviť,“ uzavrel.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22571983/v-ulicskej-doline-sa-boja-ze-pridu-o-zivobytie.html?ref=njctse

Foto: 
V Uliči pred LPM protestovali desiatky ľudí. 
Autor: Jana Otriová