V Užhorode vojnu nevidieť 

Padlých tam však pochovávajú každý druhý až tretí deň.

Nápor na hranici s Ukrajinou poľavil.

PEREČIN, UŽHOROD. Na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj je v pondelok štvrtého júla napoludnie naše auto jediné. V oboch smeroch. Zo Slovenska na Ukrajinu aj naopak.

„Pondelky sú také,“ zhodne tvrdia s úsmevom policajtky na oboch stranách hranice.

Priechod je prázdny
O priechodoch praskajúcich vo švíkoch však vedia colníci i hraniční policajti svoje.

Do 30. júna čelili náporu ojazdených áut, ktoré Ukrajinci smeli doviezť do krajiny bez cla. Rady jazdeniek sa tiahli kilometre mimo intravilánu obcí, vodiči čakali na prechod hranicou dlhé dni a noci.

Vraj si ešte budú môcť z krajín Európskej únie priviezť auto príslušníci ozbrojených síl, informácia však zatiaľ nie je oficiálna. Povráva sa.

Dramatické čakanie vojnových utečencov, prevažne matiek s deťmi, má hraničný priechod nateraz za sebou. Na ukrajinskej strane sú jedinou pamiatkou naň porozhadzované drevené palety a zhrdzavené barely.

Nech ich Boh ochraňuje
Ideme smerom na Perečin. Cesta je lepšia ako na slovenskej strane, áut je pomenej, míňame aj štýlovo oblečeného cyklistu na výlete.

V tejto časti krajiny vojnový konflikt pripomínajú len bilbordy s poďakovaním obrancom Ukrajiny a prosbou, nech Boh ochraňuje Ukrajincov. A žlto-modré vlajky hojne rozvešané po stĺpoch, domoch i bytoch.

Budovu miestnej samosprávy v jednej z obcí chráni zo všetkých strán val z vriec s pieskom, je zakázané sa pri nej pristavovať a fotografovať ju.

Zmiešaná vojensko-policajná hliadka je na trase hranica – Perečin len jedna.

Legendárny poštár
V centre mesta Perečin, partnerského mesta Humenného, návštevníkov víta socha legendárneho zakarpatského poštára.

Fedor Feketa (1789 – 1838) tridsať rokov doručoval poštu v ktorýkoľvek deň roka za akéhokoľvek počasia.

Denne prešiel pešo až 60 kilometrov, niekoľkokrát týždenne cestoval 25 kilometrov z rodnej dediny Turje Remety do Užhorodu po poštu. Ľudia si ho vážili a nevolali ho inak ako posol.

Na jeho počesť mesto organizuje polmaratón. Predvlani ho zmarila pandémia nového koronavírusu.

Stany Červeného kríža a úkryt
Užhorod je mesto s atmosférou, pre našinca dôverne známou a blízkou.

Pripomienkou monarchistických čias je zrekonštruované Námestie Sándora Petöfiho či kaviareň Rákocziho. Nostalgickou spomienkou na prvú Československú republiku je park s bustou M. R. Štefánika a sochou T. G. Masaryka.

Štvrť zvaná Malá Praha je pamiatkou na medzivojnové obdobie, kedy mesto prešlo veľkou obnovou, keďže bolo potrebné vybudovať sídla nových orgánov štátnej správy a byty pre českých úradníkov.

Jediná slovenská škola v Zakarpatsku sídli práve v Užhorode v historickej pamiatkovo chránenej budove z roku 1904.

Užhorod je mesto zelene. Pre všadeprítomné stromy nevidno budovy, v horúcom dni poskytujú príjemný chládok.

Mesto pulzuje životom v zabehnutom rytme.

V areáli Zakarpatského oblastného umeleckého múzea Jozefa Bokšaja si Červený kríž rozložil stany s humanitárnou pomocou, šípka upozorňuje, kde sa nachádza kryt.

Utečencov na stanici niet
Na železničnej stanici s impozantnou budovou, ktorá pripomína skôr stredovekú pevnosť, je sústredený centrálny príjem humanitárnej pomoci.

Pracovník žiadne informácie neposkytuje a upozorňuje nás, aby sme nefotografovali vlaky a perón. Utečencov z oblastí zmietaných vojnou na stanici niet.

Opustene pôsobí aj areál letiska, dovysoka obohnaný ostnatým drôtom.

Na benzínke môžete natankovať maximálne dvadsať litrov benzínu, je lacnejší ako u nás.

Pri nabíjačke elektromobilov stojí zopár taxíkov, na streche jedného je šťavnatý odkaz pre ruskú vojnovú loď s vyhviezdičkovaným vulgarizmom.

V tovarom nabitej klimatizovanej veľkopredajni potravín v modernom obchodnom centre hrozí, že na vojnu zabudnete úplne. Len miestni ju cítia vo zvýšených cenách.

Utečenci z Luhanska a Donecka
„Tri mesiace to bolo veľmi ťažké. Teraz je situácia ľahšia, pretože ľudia, ktorí k nám prichádzali z Kyjeva a Kyjevskej oblasti, sú už doma. Máme tu ľudí len z Luhanskej a Doneckej oblasti, je ich menej,“ hovorí viceprimátor Užhorodu Vasil Homonay výbornou slovenčinou.

Na svoje slovenské korene je hrdý. Kým žil jeho starý otec, ktorý bol Slovák, doma sa s ním rozprával po slovensky.

„Dnes už nemám s kým hovoriť, preto už moja slovenčina nie je taká dobrá,“ priznáva sa.

Školy a triedy sa nafúknuť nedajú
Pred vojnou mal Užhorod zhruba 115-tisíc obyvateľov, počas prvých vojnových mesiacov sa počet vyšplhal na vyše 200-tisíc.

„Nevieme presne povedať, aký stav je teraz, ale približne polovica ľudí, ktorí sem prišli počas vojny, už odišla. Odhadujem, že teraz má mesto 130- až 140-tisíc obyvateľov,“ hovorí viceprimátor.

V školách, telocvičniach, internátoch, vrátane vysokoškolských, je ubytovaných približne 3 500 ľudí, kapacity škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta sú plné. Pred radnicou stojí úloha pripraviť školy na nový školský rok.

„Teraz sú prázdniny, ale musíme pripraviť školy na vyučovanie od septembra. Minister školstva nás informoval, že školy musia byť prázdne a musíme mať v nich pripravené priestory, ktoré by v prípade potreby slúžili ako úkryt,“ zdôrazňuje.

Nemalým problémom bude aj umiestnenie školopovinných detí odídencov do tried.

„Ide o stovky detí, nové školy a priestory nemáme, musíme ich dať do už existujúcich,“ hovorí Homonay.

Pochovávajú padlých
Kým spočiatku na humanitárnu pomoc pre ľudí z vojnou zmietaných oblastí prispievala aj radnica, dnes je to úlohou štátu.

„Nedávno sme mali zasadnutie rozpočtového výboru. Máme dobré čísla, rozpočet je vyrovnaný a vojna ho výrazne negatívne neovplyvnila,“ dodáva viceprimátor Homonay.

Mestu i regiónu by mohla pomôcť aj relokácia firiem z postihnutých oblastí.

"Samozrejme, ale problémom je, že sme najmenšie oblastné centrum na Ukrajine a nemáme sa kde rozširovať. Pracujeme na tom, aby relokácia fungovala a snažíme sa vytvoriť firmám čo najlepšie podmienky,“ hovorí.

Aj keď dnes nikto nevie povedať, dokedy vojna potrvá a mnohým sa zdá, že je ďaleko, Užhorodčanom ju pripomínajú pohreby.

„Máme informácie, koľko ľudí z Užhorodu zahynulo vo vojne, pochovávame každý druhý - tretí deň. Sú to mladí ľudia,“ uzatvára viceprimátor Homonay.

Len nákladiaky
Na spiatočnej ceste je na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom pokoj, na prechod čaká zopár áut i dva autobusy.

Vodiči musia pootvárať kufre i kapoty, autobus preverí aj služobný pes.

„Pred týždňom boli na oboch stranách hranice kolóny nákladných áut. Teraz je ich len zopár,“ hovorí poradca premiéra pre cezhraničnú spoluprácu a expert na Ukrajinu Eduard Buraš, ktorý bol na ceste naším sprievodcom.

Jana Otriová, redaktorka

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22956955/v-uzhorode-vojnu-nevidiet-padlych-tam-vsak-pochovavaju-kazdy-druhy-az-treti-den.html

Foto:  Užhorod
autor: Jana Otriová