V Zboji chcú zo stanice urobiť školské múzeum

Hoci do Zboja už dnes koľajnice nevedú, starej budove železničnej stanice chcú v obci vrátiť zašlú slávu. Starosta Ladislav Ladomirjak (Smer) je presvedčený o tom, že by sa stala lákadlom pre turistov.

 

ZBOJ. Úzkokoľajku na trase Zboj – Nová Sedlica postavili v roku 1901. Budovu železničnej stanice v obci dostavali v roku 1905.

 

Je najstaršou železničnou stanicou v Sninskom okrese.

 

„Veľkú kamennú poschodovú budovu postavili so zámerom, že tadiaľ povedie riadna železnica do Haliče. Napokon sa postavila len úzkokoľajka cez užský priesmyk,“ hovorí regionálny amatérsky historik Miroslav Buraľ.

 

Úzkokoľajka slúžila na zvoz dreva. Dvakrát do týždňa vozila ľudí do Veľkého Berezného, do vtedajšieho okresného mesta.

 

Počas prvej svetovej vojny bola budova stanice poškodená. Gróf Dionýz Andrássy venoval na jej obnovu 20 000 vo vtedajšej mene.

 

Koľajnice po druhej svetovej vojne vytrhali, budova v strede obce stojí doposiaľ. Istý čas sa využívala ako obecná škola. Na poschodí boli ubytovaní učitelia, na prízemí sa vyučovalo.

 

Sídlila v nej dokonca „papučkáreň“ - pobočka bardejovského JAS, v ktorej vyrábali miestne ženy papuče. „Dnes je budova prázdna. Radi by sme z nej urobili školské múzeum,“ hovorí starosta Ladislav Ladomirjak.

 

Chýbajú peniaze

Keďže obec dostatok vlastných prostriedkov nemá, pomôcť by si chcela cudzími zdrojmi. „Sledujeme výzvy, fondy. Zatiaľ sme nič nenašli,“ dodáva Ladomirjak.

 

Je presvedčený o tom, že múzeum by bolo pre návštevníkov zaujímavým lákadlom.

 

„V obci zanikla škola, z nej by sme do školského múzea preniesli staré učebné pomôcky, lavice, tabule z povojnových čias, staré žiacke knižky a školskú dokumentáciu z monarchie i prvej republiky. Niektoré exponáty by priniesli aj samotní obyvatelia obce. Obnovili by sme aj časť koľajníc na pôvodnej trati,“ vysvetľuje starosta.

 

Budova postavená z kameňa bola pôvodne bez omietky.

 

„Dali by sme jej pôvodný vzhľad. Máme starú fotografiu, na ktorej je gróf zo Zboja. Stojí so svojím personálom pred budovou a čaká na vláčik,“ hovorí

 

Starosta Ladomirjak sa s touto myšlienkou pohráva už dva – tri roky a vzdať sa jej nemieni. „Musíme nájsť spôsob, ako opravu prefinancovať. Potrebovali by sme odhadom minimálne 20 000 eur. Mnohé by sme urobili svojpomocne,“ dopĺňa.

 

Vrátiť do obce chrám

Snom starostu Ladomirjaka je vrátiť do obce chrám sv. Mikuláša biskupa z roku 1706. Trojpriestorový drevený zrubový chrám s presbytériom, s loďou štvorcového pôdorysu a podvežím v roku 1967 premiestnili do Expozície ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch.

 

Ide o typický lemkovský variant rusínsko-ukrajinských trojdielnych a trojvežových zrubových chrámov.

 

Podstatná časť ikonostasu je z 18. storočia, niektoré ikony, ako napríklad sv. Mikuláš a Ukrižovanie, sú zo 17. storočia.

 

Je považovaný za jeden z najkrajších drevených chrámov (cerkví) v Karpatoch. „Postavili by sme jeho vernú kópiu. Máme podrobné nákresy chrámu,“ dodáva starosta.

 

Obec je jednou z najrýchlejšie sa vyľudňujúcich obcí. V 80. rokoch žilo v Zboji 1 280 ľudí, v roku 2010 402.

 

Podľa údajov Štatistického úradu SR mala obec k 31. 12. 2014 349 obyvateľov. Turistické atrakcie by prispeli k jej oživeniu.

 

Chrámy cestovatelia

Podobný cestovateľský osud postretol aj drevený chrám sv. archanjela Michala v Novej Sedlici z roku 1754. V roku 1974 ho rozobrali a  previezli do skanzenu v Humennom.

Ešte pohnutejší osud má drevený chrám sv. archanjela Michala z Habury. Vybudovali ho v rokoch 1502–1510. V roku 1744 ho Haburčania predali obci Malá Poľana. Tam bol v roku  1759 otvorený ako gréckokatolícky chrám svätého Mikuláša Čudotvorcu. Na náboženské účely slúžil až do roku 1915.

 

Počas prvej svetovej vojny bol značne poškodený. V dvadsiatych rokoch ho opravili, ale keďže v obci postavili nový murovaný chrám, drevený sa prestal využívať. V roku 1934, keď hrozilo jeho zničenie, kúpilo ho mesto Hradec Králové. 

 

Symbolicky ho vysvätili 28. októbra 1935 ako pravoslávny chrám na pamiatku československých legionárov, ktorí padli v Rusku. Stojí v Jiráskových sadoch.

 

Haburčania sa rozhodli postaviť na pôvodnom mieste vernú kópiu predaného chrámu. Nadácia drevený kostolík zastrešila finančnú zbierku. Drevený chrám slávnostne vysvätili na Dni Habury v roku 2011.

red.

 

Autor: Jana Otriová

 

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/7846059/v-zboji-chcu-zo-stanice-urobit-skolske-muzeum.html