Väčšina stredoeurópskych štátov má zákon o národnostných menšinách. Okrem Slovenska

 

Definícia národnostnej menšiny, používanie národnostných jazykov, fungovanie menšinových samospráv, financovanie národnostnej kultúry, škôl, médií či iných aktivít. Všetky spomínané okruhy by mohli byť súčasťou jednej legislatívnej normy – zákona o ochrane práv národnostných menšín a etnických skupín. Problém je však v tom, že takýto komplexný zákon na Slovensku neexistuje. Namiesto neho je problematika národnostných menšín roztrúsená v minimálne 23 rôznych zákonoch. A to napriek tomu, že menšiny u nás sa už roky snažia tento stav zmeniť, poukazujúc na to, že vznik osobitného menšinového zákona predpokladá aj samotná ústava. 

 

Uvedenú problematiku rozoberal aj nedávny odborný seminár, ktorý sa zameral na komparáciu zákonov v oblasti národnostných práv v krajinách V4. V polovici decembra ho zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, pričom akciu podporilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Podujatie bolo súčasťou piateho pokračovania dlhodobého projektu Čemerica V, ktorý sa financuje z dotačnej schémy Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/201.

 

Na seminári vystúpili s prehľadom o zákonoch upravujúcich ochranu menšín v krajinách V4 Klaudia Szekerešová – o situácii v Maďarsku, Bogdan Gambaľ – o situácii v Poľsku a Martin Dufala – o situácii v Česku. Úpravu národnostných práv v krajinách mimo V4 priblížili Radoslav Jankovič, prezentujúci podmienky v Chorvátsku, a Olena Papuga, približujúca stav v Srbsku.

 

Situácia v Poľsku

V Poľsku sa v poslednom sčítaní ľudu v roku 2011 prihlásilo k Lemkom, čiže k Rusínom, 10 531 obyvateľov, zatiaľ čo v predchádzajúcom iba 5 850 ľudí. Na základe menšinového zákona sa v Poľsku rozdeľujú na aktivity národností granty z viacerých ministerstiev. "Rusínsky jazyk sa v Poľsku vyučuje len fakultatívne, učia sa ho deti, ktorých rodičia oň majú záujem. Vyučuje sa na dvoch materských školách, na 36 základných školách a na jednom gymnáziu – v Gorliciach. Dovedna sa u nás učí rusínsky jazyk 300 žiakov," vysvetlil na seminári Bogdan Gambaľ, zástupca Rusínov z Poľska. 

 

Okrem školstva, na ktoré idú osobitné dotácie, štát podporuje aj vydavateľskú činnosť, a to nielen v oblasti knižnej kultúry, ale aj vydávanie CD či neperiodickej tlače. "Tieto aktivity môžu byť financované až na sto percent. Grantovú podporu majú aj knižnice, divadelné predstavenia, koncerty alebo napríklad i súkromné národnostné múzeum v Zindranovej. Najviac peňazí od štátu však ide na festivaly. Takéto rozdelenie sa už roky nemení," dodal Bogdan Gambaľ. Potvrdil, že vďaka grantovému systému definovanému v zákone sa vytvára tlak na štátne orgány, aby dodržiavali termíny bez komplikácií. Preto s ich vynakladaním v prospech menšín nie sú v Poľsku problémy. Problém je skôr s tým, že v Poľsku uberajú z rusínskych grantov aj Rusíni-Ukrajinci, ktorí presadzujú  odnárodňovanie samotných Rusínov.  

 

Situácia v Maďarsku

Počet Rusínov v Maďarsku je podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 882, pričom len 7,7 percenta pripadá na mladých ľudí do 14 rokov. Rusíni v Maďarsku síce v poslednom sčítaní obyvateľov zaznamenali oproti predchádzajúcemu nárast až o 186 percent, ale keďže ide o veľmi nízke absolútne čísla (z počtu 2 079 na 2 882) nejde o žiaden významný ukazovateľ. Navye za desaťročie medzi oboma sčítaniami klesol počet tých, ktorí sa priznali k materčine – k rusínskemu jazyku (pokles z 1 113 na 999). 

 

Na rozdiel od Slovenska však Maďarsko má zákon o právach národných a etnických menšín, ktorý umožňuje aj nízkopočetným národnostiam, medzi nimi i Rusínom, voliť si menšinové samosprávy v obciach, kde žije stanovený počet národnostných voličov. Vďaka tomu majú Rusíni v Maďarsku niekoľko desiatok rusínskych samospráv. Na najvyššej úrovni tam pôsobí celoštátna samospráva. Príjmy menšinových samospráv v Maďarsku tvoria príspevky zo štátneho rozpočtu, z miestnej samosprávy, z vlastných príjmov, výnosu z majetku, prípadne z iných zdrojov.

 

Situácia v Českej republike

Česká republika prijala svoj zákon o právach príslušníkov národnostných menšín už v roku 1991. Dnes uznáva až 14 menšín, napríklad aj vietnamskú. Zákon definuje najmä dve oblasti: právo na účasť menšiny na riešení otázok, týkajúcich sa ich problémov, na úrovni obce, kraja aj na celoštátnej úrovni. Druhou prioritnou oblasťou je právo na vzdelanie vo svojom materinskom jazyku. Okrem výborov národnostných menšín pri obciach a krajoch môžu menšiny vytvoriť aj Radu vlády a majú právo aj na viacjazyčné názvy. Ak v obci žije aspoň 10 percent príslušníkov inej národnosti, môžu si založiť tzv. výbor pre národnostné menšiny, pre kraj platí limit päť percent. Uvedený zákon v Česku nie je rozsiahly, definuje skôr základné klauzuly, pričom v rôznych oblastiach sa odvoláva na špeciálnu legislatívu, napríklad na školský zákon a podobne.

 

Situácia v Srbsku

V Srbsku žijú Rusíni najmä vo Vojvodine. Ich materinský jazyk je jedným z desiatich chránených národnostných jazykov. Rusínsky jazyk je úradnou rečou už od roku 1974, pričom počet Rusínov je okolo 15-tisíc. Srbsko zákonom garantuje menšinám vo Vojvodinskej autonómnej oblasti právo na samosprávu v kultúrnej, vzdelávacej a 

informačnej oblasti, ďalej právo na služobné používanie svojho jazyka a písma. Dôležitým právom je aj vytvorenie Národnej rady so zástupcami menšiny. Štatút Národnej rady rusínskej národnostnej menšiny bol schválený 31. júla 2010. Vo verejnej a služobnej sfére sa používa srbský jazyk a cyrilika, ale rovnako aj rusínčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina a rumunčina. Menšiny majú právo vzdelávať sa v materinskom jazyku, majú svoje školy, médiá, volia si svoju samosprávu a dostávajú na to peniaze od štátu. Všetky tieto oblasti reguluje celý rad zákonov, pričom napríklad zákon o služobnom využívaní jazyka existuje aj v oblasti súdnej praxe. Podľa neho prvostupňové súdne pojednávania, kde sa rokuje o záležitostiach občanov, možno viesť v srbskom jazyku, ale rovnako aj v jazykoch národnostných menšín.

 

Závery seminára

Tézy o pripravovanom legislatívnom zámere zákonnej ochrany národnostných práv na Slovensku predstavil moderátor podujatia Vladimír Minčič. Podľa neho by mala budúca norma priniesť presnú definíciu národnej menšiny, mala by upravovať podmienky používania národnostného jazyka, existenciu menšinovej tlače a elektronických médií, účasť minorít na verejnom živote,ako aj financovanie menšinových aktivít. 

„Budúci zákon by nemal vynechať ani takú dôležitú oblasť pre slovenské podmienky, ako je právo na vytváranie menšinových rád. V tomto by sme sa mohli inšpirovať situáciou, aká je u našich susedov, za hranicami Slovenska,“ uzavrel odborný seminár Vladimír Minčič. 

 

Táňa Rundesová