Valkov zatopila Domaša, všetci museli odísť, v Prešove zažili kultúrny šok

Zapli si elektrinu, splachovali záchod.

Michal Frank, redaktor 




BŽANY. Kedysi to boli dve obce. Bžany a Valkov. Nachádzali sa pri dnešnej stropkovskej časti vodnej nádrže Veľká Domaša.

Pôvodná dedina Valkov bola pri stavbe priehrady zatopená. Ostalo z nej iba málo, čo sa v súčasnosti nachádza v rekreačnej oblasti rovnakého mena, ktorá spadá pod obec Bžany.

Z nej pochádza vojenský historik Juraj Kasarda.

O obci napísal monografiu už v časoch vysokoškolského štúdia. Teraz sa 24-ročný Kasarda, ktorý inak pracuje v Prešove ako štátny zamestnanec, rozhodol splatiť dlh Valkovu.

„Keďže Valkov je integrálna súčasť obce Bžany a mňa fascinuje história, povedal som si, že bolo by fajn ukázať ľuďom, čo tu kedysi bolo,“ hovorí miestny historik, ktorý odhaľuje prakticky neznámu pútavú históriu Valkova.

Kde bol pôvodný Valkov
Mnoho ľudí ani nevie, kde bola pôvodná dedina. Rozprestierala sa okolo Valkovského potoka.

„V súčasnosti ju môžeme lokalizovať podľa dvoch posledných stavieb. Je to dom, v ktorom momentálne sídli známe pohostinstvo, a gréckokatolícky chrám.“

Stará dedina sa rozprestierala po oboch stranách potoka až smerom tam, kde už je dnes voda. Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky, v ktorom sa dodnes slúžia bohoslužby, bol na okraji dediny, na vyvýšenom mieste.

Posledný kríž
Pripomienkou pôvodnej dediny, ktorá bola zatopená, je kríž pri ceste smerom k niekdajšiemu hotelu Tesla. Na tomto mieste Kasarda spomenie epidémiu cholery, ktorá tam vyčíňala pred 190 rokmi.

Kríž bol postavený v roku 1927. V roku 2013 ho dali opraviť a dodnes sa oň starajú pôvodní Valkovčania z obce, konkrétne rodina Mičová.

„Fascinuje ma tento jediný zachovaný kríž zo starej obce. Som vďačný ľuďom, ktorí sa o to starajú. Tento kríž odkazuje na príbehy Valkovčanov, ktorí tu niekedy žili a dnes tu po nich neostalo takmer nič,“ hovorí historik, ktorý na Valkove v lete organizuje bezplatné prehliadky.

Uvažoval, ako môže prispieť k propagácii histórie zaniknutej obce Valkov. Tak začal zháňať staré fotografie, svedectvá, pátrať po archívoch a oslovovať pamätníkov.

Do toho prišiel nápad robiť prehliadky.

Dobrovoľné prehliadky
„Iniciatíva išla ruka v ruke s tým, že chcem propagovať históriu. Napadlo mi, že by bolo fajn jednak podporiť miestny turistický ruch a ľuďom z okolia, chatárom i rekreantom ponúknuť možnosť zistiť, ako to vlastne bolo. Na základe zozbieraných materiálov som sa rozhodol robiť prehliadky. Ľudí prevediem Valkovom, ukážem im posledné zachované miesta obce a stručne opíšem históriu obce,“ opisuje prehliadky, ktoré robí vo voľnom čase.

Vstupné nevyberá, ľudia môžu prispieť dobrovoľne a aj tento výťažok ide na záchranu ikony Bohorodičky z obce Bžany.

„V obci Bžany pred štyristo rokmi existoval drevený chrám. Zachovala sa z neho jediná pamiatka, ikona Bohorodičky. Roky bola vystavená v súčasnom kamennom chráme v Bžanoch, ale tým, že tá cerkev je pri vode, sú tam nevhodné poveternostné vplyvy,“ opisuje príbeh ikony.

Tú už tím reštaurátorov opravil, no po opätovnom umiestnení v chráme v obci sa začala rozpadať. Momentálne je pre ňu pripravené nové miesto, kde nebude vystavená vrtochom počasia.

Vojna a Valkovčania
V rámci prehliadok upriamuje Kasarda pozornosť aj na vojenskú históriu. Rozpráva o príbehoch Valkovčanov v prvej, ale hlavne v druhej svetovej vojne.

„Valkov sa nachádzal priamo na frontovej línii,“ zdôrazňuje vojenský historik.

„Bol súčasťou nemeckej obrany. Pôsobili tu nemecké jednotky ešte od novembra 1944, prichádzali tu pred príchodom frontu ozbrojené zložky a nútili civilné obyvateľstvo, aby pomáhalo pri výstavbe nemeckej obrany na rieke Ondava. Nemecké vojská sa tu mali stiahnuť v prípade prelomenia frontu,“ hovorí o zapojení sa Valkova do Karpatsko-duklianskej operácie.

„Keďže som vojenský historik, zaoberám sa vojenskou situáciou v tomto regióne, a keď sa pozriem na okolité obce a miesta, samotnú Domašu, tak vidím bojisko II. svetovej vojny, ktoré prinášalo svoje obete. Nemám ešte dopodrobna preskúmanú túto problematiku, neviem presne, koľko vojakov tu padlo, ale viem o tom, že každá z bojujúcich strán tu mala svoje straty.“

Často sa zamýšľa nad tým, čo sa týmto ľuďom odohrávalo v hlave. „Bojovali na nejakom kuse zeme, ku ktorému ich nič neviazalo, tisíce kilometrov od domoviny a museli zomrieť práve na tomto úseku. Je to smutné a tragické. Na druhej strane sa snažím zbierať informácie o týchto padlých a zachovať ich pamiatku.“

Už počas vojny si Valkovčania okúsili to, čo neskôr zažili pri stavbe priehrady. Museli opustiť svoje domovy.

„Obyvatelia boli v niekoľkých vlnách evakuovaní, ale to neznamená, že všetci tento rozkaz uposlúchli. Niektorí tu ostali a prečkali aj front. S tými vojakmi, ktorí tu boli. Tým, že sa Valkov nachádzal na frontovej línii, tak veľa budov v obci bolo ani nie zničených, ale poškodených. Vojna sa odzrkadlila aj na charaktere obce.“

Kultúrny šok
Keď sa stavala vodná nádrž Domaša, čakala ťažko skúšaných Valkovčanov evakuácia.

Vodné dielo na Ondave začali stavať vo februári 1962, práce sa skončili v decembri 1967 a do trvalej prevádzky bola Domaša daná v roku 1970.
Zatopené boli obce Valkov, Trepec, Petejovce, Dobrá nad Ondavou, Veľká Domaša a čiastočne zatopené Turany nad Ondavou a Bžany.

„Čo som sa rozprával s Valkovčanmi, ktorí si to pamätajú ako deti, tak pre nich nebol taký veľký šok, že sa museli odsťahovať. Starší to brali oveľa horšie, opúšťali domovy, kde žili desiatky rokov. No pamätajú si na kultúrny šok, ktorý ich čakal,“ vraví Kasarda.

Kultúrny šok zažili hlavne Valkovčania, ktorých presídlili do prešovského Solivaru.

„Zrazu si zapli elektrinu, mali splachovací záchod, všetci rozprávali po slovensky. Valkov bol rusínskou obcou a za celú svoju históriu nebol elektrifikovaný,“ opisuje tieto ťažkosti miestny historik.

Valkovčania prišli do miest, kde sa hovorilo po slovensky, po šarišsky, nie po rusínsky a neboli akceptovaní. Stretávali sa s tým, že ich brali ako menejcenných občanov.

Vaľkov kontra Valkov
Zvedaví sme boli ešte na jednu vec, ktorú sme chceli objasniť. Valkov sa niekde uvádza aj ako Vaľkov. Ktorý názov je správny?

„Správne je Valkov. Starí Valkovčania sa hnevali, ak im hovorili, že sú Vaľkovčania alebo z Vaľkova. Neviem, ako to vzniklo, ale pravdivo a správne je Valkov,“ zdôrazňuje Juraj Kasarda.

Michal Frank, redaktor 
(júl, 2021)

zdroj:
https://korzar.sme.sk/presov/c/rusinsky-valkov-zatopila-domasa-ludia-museli-odist-v-presove-zazili-kulturny-sok