Vasiľ Grendža-Donský, spisovateľ a kultúrny činiteľ ukrajinského smeru

23. 4. 1897 sa narodil v obci Volovoje (dnes Ukrajina) Vasiľ Grendža-Donský, básnik, prozaik a dramaturg. Bojoval v rakúsko-uhorskej armáde, ťažko sa zranil a počas doliečovania vyštudoval Obchodnú a umeleckú akadémiu v Budapešti. Oslovili ho idey komunizmu, po páde komunistického režimu Bélu Kuna v Maďarsku sa však musel ukrývať v okolitých štátoch. V roku 1921 sa vrátil na Podkarpatskú Rus’ a pracoval ako bankový úradník. Po dvoch rokoch radikálne zmenil národnú orientáciu – z maďarského vlastenca sa stal ľavicový ukrajinský nacionalista. Vydával ukrajinské noviny Rusín a zbierky básní v rusínčine i ukrajinčine. Angažoval sa v proukrajinskom spolku Prosvita. Bol plodným autorom lyrickej aj epickej poézie, poviedok i dramatických diel s vlasteneckými a sociálnymi motívmi, rovnako však vydal aj súbory rusínskych rozprávok. V roku 1932 sa demonštratívne priklonil k ukrajinským radikálnym nacionalistom a v roku 1938 nadšene privítal vymenovanie proukrajinskej autonómnej vlády Augustína Vološina na Podkarpatskej Rusi. Bol aktívny v sneme novovzniknutej tzv. Karpatskej Ukrajiny. Po obsadení jej územia Maďarmi ho zatkli a poslali do internačného tábora, po prepustení odišiel do Bratislavy. Za vojny pôsobil ako hlásateľ rozhlasového vysielania v ukrajinčine. V roku 1945 vstúpil do KSČ a stal sa horlivým ukrajinizátorom Rusínov na východnom Slovenskom. V 50. rokoch mu síce komunistický režim pripomenul jeho nacionalistickú minulosť, ale už v 60. rokoch ho vyhlásili za „vedúceho ukrajinského spisovateľa ČSSR“, dostal titul zaslúžilý umelec a mnohé vyznamenania. V Podkarpatskej Rusi, za sovietskej éry už premenovanej na Zakarpatskú oblasť Ukrajiny, bolo jeho meno tabuizované až do rozpadu ZSSR. Zomrel 25. 9. 1974 v Bratislave.

Autorka textov: Táňa Rundesová