Včelár Jozef Lešiga: O kvalite medu nerozhoduje odtieň alebo farba

Včeláreniu sa venuje už dlhé roky. O mede a včelách dokáže rozprávať celé hodiny. Angažuje sa aj ako funkcionár vo včelárskej organizácii regiónu Starej Ľubovne. JOZEF LEŠIGA z Jarabiny sa v nasledujúcom rozhovore s nami podelil o zaujímavé skúsenosti.

 

Nezačuli sme, aby sa včelári tento rok sťažovali na nedostatok medu. Aká teda bola uplynulá sezóna?

 

„Nemožno hovoriť o tom, aby med tiekol potokom, lebo ľudia potom majú mylnú predstavu, aké obrovské množstvá medu včelári majú. Tento rok však patril k tým lepším, u niektorých včelárov bol vôbec najlepší.“

 

Išlo teda o výnimočnú sezónu?

 

„U včelárov sa traduje, že každý siedmy rok je z pohľadu množstva medu hojný. Tento rok sa dá považovať práve za ten siedmy. Ak by sme hovorili o akomsi cykle, tak počas neho bývajú jeden až dva roky slabé, vtedy je medu veľmi málo. U nás sme ich zažili v roku 2013 a 2014. Ostatné roky v rámci nepísaného cyklu zvyknú byť priemerné.“

 

Čo všetko dopomohlo v prírode, aby nám dopriala sladkého potešenia viac ako inokedy?

 

„Možno povedať, že včely sú teplomilné živočíchy a tento rok bolo naozaj teplo. Neboli extrémy v podobe búrok, silných vetrov či dlhodobo studeného počasia. Dobrá z tohto pohľadu bola aj jar, čo tiež bolo na prospech. Ak by sme to zhrnuli, vždy záleží na tom, aké nám príroda vytvorí podmienky. Pre produkčný rok v zásade platí, aby sme od jedného včelstva v úli dostali štyridsať až päťdesiat kilogramov medu v priemere. A to sa včelárom tento rok zväčša darilo, samozrejme, boli aj výnimky.“

 

Ľudia, ktorí med viac konzumujú, akoby sa jeho zložením špeciálne zaoberali, často preferujú tmavšie, teda lesné medy. Ako vlastne tento produkt vzniká?

 

„Je pravda, že medovicový alebo lesný med je najžiadanejší. Treba pri ňom poznamenať, že nejde o rastlinný, ale živočíšny produkt. Včely ho vyrábajú tak, že znášajú zvratky, ktoré vylučujú vošky žijúce na stromoch. Voška je malý živočích asi vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Živí sa šťavou z ihličia, ktoré nabodáva a cicia z neho sladkú šťavu. Z tejto potravy však nemá rada cukor, preto ho vylučuje. No a včelám to chutí a preto tieto zvratky zbierajú a donášajú do úľov. Tento rok bol pre vošky priaznivý klimatickými podmienkami. Pravda, aj tu platí, že záleží na lokalite, boli aj menej priaznivé oblasti.“

 

Ako laici rozlišujeme svetlý med od tmavého. Je správne sa domnievať, že niektorý z nich je lepší či kvalitnejší?

 

„Farba či odtieň medu o kvalite nevypovedajú a nemajú v žiadnom prípade konzumenta odrádzať. V podstate kvalitu má svojím spôsobom každý produkt. Čím viac je med svetlejší, tým viac je zrejmé, že ide o med kvetový, a teda že má rastlinný pôvod. Niektoré medy sú až úplne priehľadné. Lesný med je ale pre ľudí chutnejší, voňavejší, hovoriť o ňom však môžeme až po určení prístrojom. Je na to potravinový zákon, ktorý stanovuje, že všetky medy s vodivosťou vyššou ako osem mikrosiemensov sa považujú za medovicové, teda lesné.“

Med má na svojich etiketách rôzne prívlastky – od horského, agátového či malinového. Ako sa v tom môže bežný konzument zorientovať?

 

„Neexistuje žiadny horský med, je to len prívlastok dávaný výrobcom namiesto lesného. V prípade kvetového medu však môžeme rozlišovať aj jednodruhové produkty. Záleží na tom, či v mede prevláda nektár z konkrétnych kvetov, či už z repky, agátu, lipy, pohanky, maliny alebo napríklad z materinej dúšky. Jeho zloženie sa posudzuje peľovou analýzou, ktorú vykonáva špeciálne laboratórium. Aby bol med jednodruhový, obsah peľu z konkrétneho kvetu musí byť nad 45 percent. Zvyšok tvorí nektár z ostatných kvetov. Nedokážeme totiž jedno spoločenstvo včiel nasmerovať na jeden zdroj znášky.“

 

Medzi rečou ste spomenuli, že sa vám nepozdávajú na produktoch prívlastky včelí med.

 

„Áno, pretože med môže byť jedine včelí, nik iný ho vyprodukovať nedokáže, teda ani osa, ani čmeliak. Podľa mňa je to akoby krivá reklama.“

 

Konzumenti mávajú dojem, že med v obchodnom reťazci nie je to pravé, ako im ponúkne včelár.

 

„Poviem to takto – všetko, čo sa dostane do obchodu, podlieha určitej kontrole. Znamená to, že sa tam nedostane nekvalitný produkt. A teda, ak je na výrobku napísané med, tak ho musela vyprodukovať jedine včela.“

 

O tom mede, teda aj o jeho pôvode, ale vieme menej...

 

„Ak sa včelár nedokáže zbaviť medu, tak ho ponúkne výkupcom na trhu. Tí ho ďalej ponúkajú veľkým spracovateľom. Medy z rôznych oblastí a od rôznych včelárov sa potom zmiešajú a plnia do skiel, prechádzajú veľkým procesom spracovania. Aj takto sa dostávajú na pulty. Z etikety na skle môžeme vyčítať pôvod medu. Buď pochádza z krajín Európskej únie, mimo EU alebo z krajín s tropickou klímou. Viem, že na Slovensku sa vykupujú medy nielen od nás, ale aj Ukrajiny, Argentíny alebo Číny.“

 

Ponúkli ste už med výkupcom?

 

„Nie, nedávam im ho, lebo medu sa len tak nezbavujem. Ak je med dobre skladovaný, vydrží aj niekoľko rokov. Hlavne, aby bol uzavretý. Výkupca vám dá za kilo od dvoch do maximálne štyroch eur, včelár potom na tom stráca. Viete si to vypočítať, ak med u nás stojí od piatich do 7,50 eur.“

 

Autor: Peter Rindoš

 

Zdroj: 

http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7999341/vcelar-jozef-lesiga-o-kvalite-medu-nerozhoduje-odtien-alebo-farba.html

 

Foto: Peter Rindoš

Jozef Lešiga. Vo včelárení má dlhoročné skúsenosti.