Večer pamäti Metropolitu Lavra

Dňa 8. apríla 2010 sa vo Veľkej sále Fondu Ruské zahraničie v Moskve uskutočnil už tretí každoročný Večer pamäti vladyky Lavra, nášho krajana, rodáka z Ladomirovej (vlastným menom Vasiľa Škurlu), metropolitu Východoamerického a Newyorského, prvoijerarchu Ruskej pravoslávnej Zahraničnej Cerkvi (RPCZ).

Okolo osemnástej hodiny do budovy na Taganke prišlo veľa ľudí, aby si ešte raz pripomenuli osobnosť a osud už zosnulého vladyku. Podeliť sa so svojimi skúsenosťami a tiež porozprávať o aktuálnych otázkach zachovania viery. Večer sa uskutočnil za požehnania metropolita Ilariona, terajšieho Prvoijerarcha RPCZ. Hlavným organizátorom tejto akcie bol Fond Vysokopreosvieteného metropolitu Lavra pod egidou, patronátom Výboru pre kultúru Štátnej dumy Ruskej Federácie, Komisie pre kultúru a masové komunikácie Moskovskej mestskej dumy, Departementu pre vonkajšiu ekonomickú a kultúrnu spoluprácu Mosky.

V sále boli prítomní príslušníci cirkevných konfesií, žurnalisti, básnici, spisovatelia a predstavitelia spoločenských organizácii. Vo vestibule mali hostia možnosť zaobstarať si knihy a časopisy ruskej cirkevnej emigrácie. Toto podujatie moderovali hlavný redaktor a vydavateľ medzinárodného časopisu ruského zahraničia „Veľký Washington“ Sergej Kuznecov a autor mnoho kníh z histórie cirkevného zahraničia Vseloď Filipiev. On prvý sa ujal slova, aby prítomným prečítal poslanie metropolitu Ilariona z USA.
 

Som presvedčený, že to nie je náhoda, podčiarkol terajší Prvoijerarcha RPZC, že Boh chcel, aby metropolita Lavr, podobne ako nebohý Patriarcha Moskovský a všetkého Ruska Alexij II. Stál v centre historickej udalosti znovuzrodenia a obnovenia jednoty Ruskej Pravoslávnej zahraničnej cirkvi z Ruskou Pravoslávnou cirkvou Moskovského Patriarchátu.  Ale okrem tohto všeobecne známeho faktu Vladyka Lavr bol predstavený terajšiemu svetu ako  skromný a múdry, dobrý a spravodlivý, prístupný a blahorodný – archijerej Boží v duchu apoštolov Kristových – hovorí sa v poslaní vladyky Ilariona. Potom Vsevoloď Filipiev krátko pripomenul život a službu cirkvi metropolitu Lavra, počnúc časom, keď ten, ešte ako malý chlapec Vasiľ Škurla prišiel do Ladomirovského monastie-ra svätého Iova Počajevského a potom, v roku 1944 spolu s monastierskym bratstvom odcestoval z Ladomírovej. Bratislava, Berlín a Bern sa stali jeho prechodným domovom. V roku 1946 spolu s obyvateľmi Ladomirovského monastiera preplával Atlantický oceán a zastavil sa až v mestečku Jordanville, štátu New York v USA. Novým domovom pre pravoslávne bratstvo, pre emigrantov sa stal Sviatotroickij monastier. Vsevoloď Filipiev poznamenal, že vladyka sa v roku 2007 stal jedným z hlavných, kľúčových osobností pri zjednotení oboch Cerkvi a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zachránil čistotu a nepoškvrnenosť RPZC.

Metropolitu Lavra začali spomínali tí, ktorí ho v živote osobne poznali. Večer sa ukončil kultúrnym programom, v ktorom zazneli duchovné básne a piesni, prítomní uviedli výtvarníčku, ktorá namaľovala portrét vladyky. Hostiam bolo premietnutí fragment dokumentárneho flmu zo života metropolitu v USA. Následne sa uskutočnila prezentácia fotografi Jordaneville Ľudmily Toboľskej, ktorá preniesla divákom atmosféru každodenného života ruskej pravoslávnej obce.

Na závere podujatia laureát medzinárodných a všeruských konkurzov speváčka Anna Abikulová zaspievala duchovné piesne z albumu Vsevoloda Filipieva „Sväté umenie“, venovanému metropolitovi Lavrovi a Svätej šiemu Patriarchu Alexijovi II. Tak sa teda Večer pamäti ukončil slávnostne, pripomínajúc, že na také veľké osobnosti sa nezabúda.
 

M. Škurla