Veľa východniarov žije až na hranici chudoby

V minulom roku, počas mesiacov apríl až jún, sa uskutočnilo štatistické zisťovanie  o príjmoch a životných podmienkach domácností. Podľa zistení Štatistického úradu si Prešovský kraj polepšil, v Košickom chudoba máličko stúpla nahor.

 

SPIŠ. V regióne Spiša však žije veľmi veľa rodín, ľudí, ktorí rátajú aj posledné drobné mince vo vreckách a vždy prídu k jedinému výsledku.

 

Ich príjem často nepostačuje ani na zaplatenie povinných platieb, nieto ešte na zabezpečenie si kultivovaného života, oblečenia či školských pomôcok pre deti.

 

Bývajú v provizórnych podmienkach a často im ostávajú iba oči pre plač.

 

Nazreli sme do životov ľudí, ktorí sa stále pohybujú na hrane svojich možností. Často nevedia ani na koho sa obrátiť. Cítia bezmocnosť a snažia sa čo najviac korčuľovať životom v podmienkach, v akých žijú.

 

Nárast u osamelých rodičov

Viac ako 360 anketárov navštívilo v  minulom roku v 450 obciach na Slovensku náhodne vybraných šesťtisíc domácností.

 

Podľa výsledkov EU SILC 2014, ktoré zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR), rizikom chudoby na Slovensku bolo v roku 2014 ohrozených až 12,6  percenta  obyvateľov, čo predstavuje 660–tisíc  osôb.

 

Prešovský kraj podľa výsledkov patrí k tým, kde miera rizika chudoby klesala. Kým v roku 2013 ju ŠÚ SR vyčíslil na 19,2 percenta, vlani to už bolo len 16 percent.

 

Naopak, v Košickom kraji chudoba mierne stúpla z 12,3 percenta  v roku 2013 na 13,7 percenta.

Najvyššie riziko chudoby sa zaznamenalo u nezamestnaných. Z pohľadu typu domácnosti sú chudobou najviac ohrozené neúplné domácnosti a domácnosti s troma a viac deťmi.

 

Oproti predchádzajúcemu roku nastal pritom mierny nárast rizika chudoby u osamelých rodičov najmenej s jedným dieťaťom, ktorí patria k najohrozenejším typom domácností.

 

Naďalej sú najrizikovejšou skupinou deti vo veku do 18 rokov.

 

Hranica rizika chudoby dosiahla pritom úroveň 4086 eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 341 eur na mesiac.

 

V porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním sa táto hranica chudoby zvýšila takmer o 4 eurá.

 

Aj napriek tomu, že čísla stúpajú, na východe stále veľa ľudí žije na úplnom dne svojich možností.

 

Maslo a syr naraz nenájdete

Viete, aký je to pocit, keď otvoríte chladničku a namiesto pochutín vás zamrazí iba chlad z jej vnútra? Pani Darina spod Tatier tento pocit dobre pozná.

 

Býva sama s dvomi dievčatami. Obe dievčatá navštevujú základnú školu a manžel sa na ne všetky doslova vykašľal. Odišiel spolu so svojou novou partnerkou. Na deti jej platí minimum a ona sa prediera životom sama.

 

Jej mesačný príjem je približne rovnaký ako spomínaná hranica chudoby. Z toho vždy vyplatí nájom, povinné platby, zabezpečí všetko do školy pre svoje deti.

 

Na jeden mesiac jej teda ostane žalostne málo peňazí.

 

„Snažím sa to nejako zvládať, u nás v chladničke nenájdete naraz aj maslo aj syr, ale vždy mi ide o to, aby sa mali dobre hlavne deti, aj keby som ja niekoľko dní nejedla,“ hovorí obetavo Darina.

 

Noviny vymieňa za toaletný papier

Ako nám sama povedala, zvykne chodiť po kamarátkach a pýtať si od nich noviny, či iné tlačoviny, ktoré vymieňa za toaletný papier.

 

„Aj takýmto spôsobom sa snažím ušetriť. Možno niekomu to príde smiešna suma, ktorá sa za toaletný papier platí, ale takto aspoň viem tie peniaze, ktoré by som musela investovať do toho, použiť aspoň na pečivo,“ dodáva.

 

Veľkú oporu má aj vo svojich kamarátkach. „Nemám tu už rodinu, ktorá by mi vedela pomôcť, pomocnú ruku mi vždy ale podajú moje kamarátky z bytovky, na ktoré nedám dopustiť.“

 

Ako sama povedala, zvyknú jej priniesť šatstvo po svojich deťoch, jedna z nich jej dokonca darovala aj televízor. „To bola radosť, keď  ho dievčatá videli,“ hovorí so slzami v očiach Darina.

 

Chudoba jej šliape aj po dôstojnosti

Darina momentálne prácu nemá, občas sa jej vyskytne niekoľko doobedňajších menších brigád. Žije teda len z toho, čo dostane od štátu a od bývalého manžela.

 

Snahu nájsť si prácu však podľa jej slov má.

 

„Pozrite sa na mňa, ak prídem na nejaký pohovor, je to veľký problém. Keďže nemám peniaze na to, aby som zabezpečila niečo viac ako stravu, školské potreby a šatstvo pre svoje deti, nevyzerám veľmi reprezentatívne.V posledných mesiacoch som bola už na troch pohovoroch, žiaľ, odpoveď bola nie, chudoba mi nešliape iba po peňaženke, ale žiaľ, aj po dôstojnosti,“ hovorí otvorene.

 

Prišla o muža, počítajú každú mincu

Denne je v zložitej situácii aj pani Andrea žijúca v Starej Ľubovni. Do okresného mesta sa prisťahovala z dediny. Vtedy ešte s manželom i siedmimi deťmi si kúpili neveľký dom. Manžel však vážne ochorel a krátko nato zomrel.

 

„V tom momente sme nevedeli, čo budeme robiť. Muž sa veľmi snažil, aj keď veľa nezarábal, o rodinu sa príkladne staral,“ spomína štyridsiatnička Andrea.

 

Na deti je sama, našťastie, dvaja najstarší synovia si už dokážu privyrobiť.

 

„Doma musíme aj tak rátať každú mincu. Vždy si nakúpime hlavne základné potraviny. Deti sú často odkázané na darované šatstvo. Z toho mála, čo v práci zarobím, si veľmi dovoliť nemôžeme,“ dodáva obetavá matka.

 

Rozbité šťastie chce opäť zlepiť

Michalovi D. sa predstava o šťastnom živote rozbila ako používaný džbán. Prišiel o priateľku, dieťa a spoločný domov. Stále verí, že črepiny šťastia opäť poskladá.

 

Michal vyrastal v rodine v sociálne zlých pomeroch. Rodičia vychovávali deväť detí. Otec po útlme baníctva nikde nepracoval.

 

O mladého naivného mladíka sa začali zaujímať špekulanti, ktorí ho nahovorili na zobratie pôžičiek od nebankových subjektov. Peniaze mu okamžite sľubmi o nájdení práce vzali. Splácanie dlhov ostalo na jeho pleciach.

 

Vo viere v lepší život si našiel priateľku. Podarilo sa im pozháňať podnájom v Spišskej Novej Vsi. O pár mesiacov mladá žena oťarchavela.

 

Láska však netrvala večne. Po pôrode čerstvá matka stratila záujem o výchovu svojej dcéry Michaely a o partnerský život pod jednou strechou. Každodenné povinnosti ju z domu vyhnali.

 

Jedného dňa ostalo po nej len niekoľko kúskov odevu.

 

Michal sa odsťahoval s maličkou do rozbitého domu. Keďže sám nedokázal finančne zabezpečiť rodinu, zakrátko im vypli  elektrinu. Bolo dojemné dívať sa, s akou zodpovednosťou sa neskúsený otec o svoju dcérku stará. V tomto ťažkom rozpoložení zaúradovala sociálka a vyše ročné dievčatko skončilo v krízovom stredisku

 

Alžbetka, ktoré pomáha rodinám v zložitých životných situáciách.

 

„Hľadám si prácu, aby som mohol dcéru získať späť. Nie je to ale také jednoduché, pretože tu na Spiši jej niet. Urobím všetko pre to, aby sme zase mohli byť spolu a budem ju vychovávať. Verím, že sa všetko len na dobre obráti,“ hovorí nešťastne Michal.

 

Chudoba je aj v rómskych osadách

Niektorí ľudia zo sociálnej oblasti podľa vlastných skúseností tvrdia, že kto nie je v styku s chudobou, zložitú situáciu si iba ťažko uvedomuje.

 

„V chudobe sa často ocitnú osamelé matky s deťmi. Mnoho manželov im neprispieva výživným, sú tak na hranici prežitia. Ešte keď majú zdravotne postihnuté dieťa, je to o to ťažšie,“ hovorí nám jedna zo sociálnych pracovníčok v Starej Ľubovni.

 

Chudoba ako taká sa dotýka aj mnohých rómskych osád. Aj v nich sa síce nájdu rodiny, ktoré sú zabezpečené azda viac, ako v majorite, väčšina však trie biedu.

 

„Prispieva k tomu aj ich mentálna zaostalosť,“ poznamenáva sociálna pracovníčka.

 

V Staroľubovnianskom okrese je azda najviditeľnejším príkladom chudoby osada v Kolačkove. Zbohatlíkov by ste tu hľadali márne. Niektorí to vysvetľujú mentálnou úrovňou, ktorá má mať pôvod v genetike. Mnohé páry, ktoré plodili deti, sú totiž v blízkom príbuzenskom vzťahu.

 

Pomocnú ruku hľadajú väčšinou vo svojom okolí

Teda medzi ľuďmi, ktorých poznajú a pri ktorých sa cítia menej ponížene. Nájsť ju však môžu na viacerých miestach.

 

Aj priamo mesto Poprad poskytuje pomoc obyvateľom, ktorí sa ocitnú v problémových situáciách. Na Vianoce deti zo sociálne slabších rodín obdarujú darčekmi, v lete pripravujú tábor pre 40 detí z rodín v hmotnej a sociálnej núdzi.

 

Pre štyri rodiny, ktoré mali dieťa do šiestich mesiacov, pomohli zabezpečiť na jeden rok bezplatne plienky.

 

V lokalite, kde žije v hmotnej núdzi, na hranici chudoby, prevažne rómska komunita v sociálnych bytoch, vznikol aj Klub pre deti a mládež.

 

„V klube sa realizujú aj aktivity pre rodičov detí. Rodinám sa poskytuje sociálne poradenstvo, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, pomoc pri sprostredkovaní zamestnania, sprievod do rôznych inštitúcií. Prioritou sociálnej práce s deťmi a ich rodinami je aktívne zapájať prirodzené autority do riešenia problémov komunity, ktorá má obmedzenú schopnosť sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy pre svoje návyky a spôsob života,“ hovorí vedúca sociálneho odboru mesta Poprad Etela Lučivjanská.

 

V Poprade môžu požiadať  aj o jednorazovú dávku

V zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi mesto poskytuje aj jednorazovú dávku na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácností.

 

„Je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb,“ informuje Lučivjanská.

 

Mesto Poprad poskytlo za rok 2014 finančnú pomoc vo forme jednorazovej dávky v celkovej výške 10 205,90 eura, pre osemdesiat deväť žiadateľov.

 

Jana Pisarčíková, Eva Šoltísová, Peter Rindoš

 

 

 

Zistili sme

Pri poberaní príspevkov v hmotnej núdzi patríme do prvej polovice na Slovensku

Podľa počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke patria okresy Spiša do prvej polovice na Slovensku. Na chvoste sú Bratislavské okresy.

 

Na Slovensku bolo v apríli tohto roka 283 411 poberateľov pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke so spoločne posudzovanými osobami, čo predstavuje 5,23 percenta z celkového počtu obyvateľov.

 

V porovnaní s inými okresmi na Slovensku skončili okresy patriace do spišského regiónu na týchto priečkach:

 

Podľa počtu poberateľov je na 4. mieste okres Kežmarok. V apríli tohto roku poberalo príspevky 10 545 ľudí (čo predstavuje na počet obyvateľov v spomínanom okrese 14,53 percenta).

 

Hneď za Kežmarkom na piatom mieste skončil Gelnický okres, v ktorom poberalo v apríli dávky 4406 osôb (13,99 percenta).

 

Na 15. priečke je okres Spišská Nová Ves, v apríli malo nárok na pomoc v hmotnej núdzi  10 338 osôb (10,46 percenta).

 

Levočský okres sa umiestnil na 18. mieste, príspevky boli vyplatené 3 334 osobám (9,98 percenta).

 

Okres Stará Ľubovňa obsadil 24. priečku so 4055 poberateľmi (7,6 percenta),  Popradský okres skončil na 28. mieste s počtom poberateľov 6 190 (5,92 percenta).

 

Tabuľku so 79 okresmi uzatvára päť Bratislavských okresov a Senecký okres, ktorých počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi sa pohybuje v trojciferných číslach pod jedno percento.

 

ešl

 

Zdroj: http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/7836390/vela-vychodniarov-zije-az-na-hranici-chudoby.html