Veľká noc v Ladomirovej

Sviatok Veľkej noci, tiež Paschy, ktorá je základom kresťanskej viery, si v uplynulých dňoch slávnostne pripomínali veriaci na Slovensku i vo svete. Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením týchto najväčších a zároveň i najstarších kresťanských sviatkov. Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi pripomenuli Kristovo víťazstvo nad smrťou, zavŕšenie jeho vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu. V skorých ranných hodinách sa v chrámoch rozozvučali zvony a veriaci ospevovali Vzkriesenie Ježiša Krista. Po rannej bohoslužbe nasledovalo posvätenie jedál.

V tento slávnostný čas, sme sa vybrali do obce Ladomirová, kde si tento rok gréckokatolíci pripomenuli sviatky Kristovho Zmŕtvychvstania a pravoslávni Kvetnú nedeľu. Pred gréckokatolíckou cerkvou sv. Michala sa po svätej liturgii posväcovali košíky plné veľkonočných jedál. Oslovili sme o. Pavla Semana, správcu gréckokatolíckej farnosti Ladomirová: „Naši veriaci sa zodpovedne pripravovali počas štyridsať dňového pôstu na slávenie dnešnej Veľkej noci, čiže vzkriesenie nášho pána Ježiša Krista, účasťou v chráme a zavŕšili to spoveďou pred kvetnou nedeľou. Vo veľkom týždni sme začali veľkým štvrtkom sláviť obrady, ktoré sú predpísané pokračujúc veľkým piatkom, sobotou a nedeľným ránom, kedy oslavujeme z mŕtvych vstanie Ježiša Krista. Celé je to zavŕšené slávnostnou svätou liturgiou, po ktorej nasleduje obrad posvätenia veľkonočných pokrmov. Vzkriesenie nášho pána Ježiša Krista je najväčší a najdôležitejší sviatok, či už v cirkvi východného, alebo západného obradu. Oslavujeme vzkriesenie Ježiša, ktorý prekonal smrť, ako najväčšieho nepriateľa človeka. Premohol hriech všetkých ľudí a celého sveta a takto nám naspäť vytvoril bránu do neba. V Ladomirovej žijú veriaci pravoslávneho vyznania a gréckokatolíci. Rozdiel je v tom, že pravoslávni veriaci sa riadia Juliánskym kalendárom a gréckokatolíci Gregoriánskym kalendárom.“ Prítomní gréckokatolícki veriaci si do svojich domovov odnášali košíky plné posvätených jedál. „Sviatky máme veľmi veselé a schádzame sa celá rodina. Pred Veľkou nocou sme boli pri svätej spovedi a prijímaní. V našom košíčku môžete nájsť žltú hrudku, syr, pasku, klobásy a vajíčka. Niekedy boli chudobnejšie košíky ako dnes.“

Júlia
„Pre mňa tieto sviatky znamenajú vzkriesenie. Pre môj život mi ponúka Ježiš Kristus nádej, že môžem vždy začať na novo a odznova. Sú to pre mňa najúžasnejšie sviatky v roku. Pripravovala som sa na nich duchovne pôstom, modlitbou a odriekaním napríklad sladkostí, ktoré mám veľmi rada.“

Martina
Veľkú noc budú pravoslávni veriaci podľa zaužívaného juliánskeho kalendára sláviť o týždeň neskôr. Kvetná nedeľa je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu. Otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvom strastný týždeň. V jeho priebehu sa veriaci sústreďujú v chrámoch na tiché nábožné rozjímanie a duchovnú prípravu na Kristovo zmŕtvychvstanie. Oslovili sme o. Pavla Kačmára, správcu pravoslávnej cirkevnej obci v Ladomirovej: „Pravoslávna cirkev odjakživa svätila Paschu podľa juliánskeho kalendára. Tento kalendár spočíva v tom, že je o 13 dní dá sa povedať pozadu voči gregoriánskemu. Niektorí veriaci oslavujú už dnes Christovo Voskresenije. My však vstupujeme do strastného týždňa. Aj keď niektorí pravoslávni veriaci slávili podľa gregoriánskeho kalendára, dochádza však k návratu sviatkovania podľa juliánskeho kalendára. V budúcnosti by mala celá pravoslávna cirkev sviatkovať podľa juliánskeho kalendára. Myslím si, že kto má vieru v Christa, tak mu nezáleží na tom, kedy tieto sviatky sú, že sú neskôr. Niekto vidí podstatu v jedení, keď však chodíme do chrámu Božieho tieto sviatky môžu byť aj päť týždňov neskôr, ako to niekedy vychádza. Nasledujúci týždeň vstupujeme do poslednej časti pôstu, kedy sa sobotou završuje štyridsiaty deň Veľkého pôstu. Vo štvrtok ráno máme liturgiu Vasiľa Veľkého s Večerňou a večer máme tzv. „Strasti“, kedy sa číta dvanásť Evanjelií. V piatok večer je Večerňa spojená s ukladaním Isusa Christa do hrobu. V sobotu je liturgia Vasiľa Veľkého s Večerňou, potom v nedeľu nasleduje slávnostná polnočnica a Utreňa Voskresenija Christovho.“ Na Kvetnú nedeľu si veriaci v Božom chráme nechávajú posväcovať bahniatka, ktoré si následne prinášajú do svojich príbytkov. „Tieto dni oddychujeme, zúčastňujeme sa cirkevného života. Je to obdobie vnútorného pokoja, prečistenia sa od vášni a hriechov, obdobie načerpania nových duševných i fyzických síl a čakanie na príchod vzkriesenia Ježiša Krista. O to týždeň to bude o to krajšie, a preto máme 40 dňový pôst, aby sme sa naučili trpezlivosti. Necítim sa o nič ukrátený, že nemáme sviatky tento týždeň, ale na budúci. Dnešným dňom oslavujeme posvätením ratolestí, bahniatok príchod Ježiša Krista do Jeruzalema.“

Ľuboš
„Druhá polovička obce, ktorá dnes nemá sviatky sa automaticky prispôsobuje. Počas týchto dní nerobia nejaké práce vonku, neorú traktormi a podobne. Ako pravoslávni máme svoju tradíciu, ktorú dodržiavame. Samozrejme navštevujeme rodinu, ktorá má teraz sviatky a symbolicky olievame. To klasické a tradičné olievanie bude však až na naše sviatky. Takisto k nám prichádzajú príbuzní.