Veľká vojna u nás

 

Asi málokto zo súčasníkov vie, že 1. svetová vojna bola pre územie terajšieho Slovenska najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách vôbec. V období rokov 1914 – 1918 totižto rozsah mobilizácie ľudských zdrojov a počet strát na životoch troj- až štvornásobne prevyšoval rovnaké ukazovatele za obdobie 2. svetovej vojny. Aj preto pred rokom 1939 dostala táto vojna prívlastok „veľká“.

 

Pri príležitosti stého výročia od vypuknutia 1. svetovej vojny pripravilo Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou v spolupráci s OZ Za angažovanosť v kultúre, Stropkov (v zastúpení Jozef Kiklica, Juraj Čečko a Marko Vateha spolu s ďalšími zberateľmi) zaujímavú výstavu. Táto výstava približuje návštevníkom boje v oblasti Východných Karpát prostredníctvom rôznych vojnových artefaktov, vojenských dokumentov, máp a fotografií zo súkromných zbierok viacerých zberateľov z okresov Stropkov a Humenné a zo zbierok hanušovského múzea. Tvoria ich chladné i strelné zbrane, munícia, rôzne predmety poľnej výstroje rakúsko-uhorských, nemeckých a ruských vojakov, niekoľko kusov vojenskej korešpondencie, vojenské mapy, vyznamenania, drobné, predovšetkým zachované kovové časti vojenských uniforiem a podobne. Medzi vystavovanými predmetmi je aj plátený guľometný pás, ktorý je veľkou zberateľskou vzácnosťou, nakoľko sa takýchto pásov dodnes zachoval iba malý počet.

 

Účastníkom vernisáže udalosti 1. svetovej vojny vo Východných Karpatoch priblížil pán Jozef Kiklica zo Stropkova. Rozprával o tom, ako prebiehali boje na východe Slovenska od novembra 1914 do mája 1915. Na rozdiel od 2. svetovej vojny, v rámci ktorej sa viedol frontový boj o Duklu, v tzv. Veľkej vojne sa v tomto kraji viedli boje o kóty, a to na úseku Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a Snina. Kto držal kopec, kótu, držal okolie. Bojoval chlap proti chlapovi. Jozef Kiklica to ilustroval aj na zážitkoch, keď ako chlapec chodieval do lesa a nachádzal vojenské bodáky a iné vojnové artefakty. Vtedy si ešte naplno neuvedomoval všetku hrôzu, ktorá sa za nimi ukrývala. Napríklad keď chlapci našli dve pušky s nasadenými bodákmi oproti sebe ...

 

Ruské vojská sa vtedy v bojoch s vojakmi rakúsko-uhorskej armády snažili cez ne prebiť a cez Východoslovenskú nížinu sa dostať na juh, na územie terajšieho Maďarska. To sa im však neporadilo. Rakúšanom prišli na pomoc nemecké vojská, ktoré pre tento účel stiahli zo západného frontu.

 

Hoci sa na severovýchodnom Slovensku bojovalo len niekoľko mesiacov, následky vojnových bitiek boli otrasné. Na bojiskách padlo alebo v dôsledku zranení v tomto kraji zomrelo 37 400 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Telá podstatnej väčšiny z nich sú pochované na 236 vojenských cintorínoch. Nachádzajú sa takmer v každej obci východokarpatského bojového úseku. No Východné Karpaty sú ešte aj dnes posiate zvyškami kostier po mŕtvych vojakoch. V karpatských lesoch totiž môžeme aj dnes natrafiť, a viacerí natrafili na kosti tých, ktorí tu zahynuli pred sto rokmi.

 

O mapovanie a následnú obnovu vojenských cintorínov z obdobia 1. svetovej vojny sa v súčasnosti stará Klub vojenskej histórie Beskydy, ktorý vznikol v roku 2003. Vznik klubu bol motivovaný neutešeným stavom väčšiny týchto lokalít, sústredených v regióne severovýchodného Slovenska. Jedným z výsledkov činnosti KVH Beskydy bolo dokonca aj vydanie publikácie Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch, ktorú pripravila trojica autorov M. Drobňák, M. Korba a R. Turík. Publikácia vyšla s prispením Ministerstva obrany SR v roku 2007.

 

Agáta Krúpová

 

Zdroj: http://krupova.blog.sme.sk/c/360432/velka-vojna-u-nas.html