Veľkonočné tradície spájali náboženstvo i oslavu slnovratu.

Ľudová mágia týchto dní má zaručiť zdravie, krásu i prospech

Najväčšie kresťanské sviatky aj oslavu jarného slnovratu spája v sebe Veľká noc. Aj preto bola pre našich predkov spojená s množstvom tradícií.

„Veľká noc pripomína udalosti Nového zákona – ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a spája s nimi aj prvky vítania jari. S tým kedysi súviselo vykonávanie úkonov súvisiacich s prebúdzaním prírody, obnovovaním poľnohospodárskeho kolobehu – zabezpečovanie zdravej úrody, statku, ale i rodiny,“ vysvetľuje etnograf Zemplínskeho múzea Jozef Hrabovský.

Zelený štvrtok
Najdôležitejšie veľkonočné dni sa začínajú štvrtkom, ktorý má prívlastok zelený a bol dňom očisty.

„Dievčatá si pred svitaním česali vlasy pod smutnou vŕbou, aby ich mali zdravé, pekné a dlhé. Rodiny sa umývali v potoku, či studni, v rannej rose, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť,“ vysvetľuje etnograf.

Potom v domácnostiach nastalo veľké upratovanie. V mnohých dedinách bolo zvykom pozametané smeti vyniesť až na najbližšiu križovatku, aby v dome neboli blchy či iná háveď.

V tento deň sa varilo veľa zelenej stravy – špenát, kapusta či šóška – šťaveľ, no traduje sa aj varenie pirohov, či už s lekvárom, tvarohom alebo kapustou.

Veľký piatok
Deň, keď bol ukrižovaný Ježiš Kristus, mali naši predkovia v mimoriadnej úcte. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.

V ten deň platí najprísnejší pôst a zákaz akejkoľvek práce. Bolo zakázané pracovať so zemou, orať či sadiť, zem musela zostať neporušená.

Naši predkovia považovali deň Kristovej smrti za mimoriadne magický. Hovorievalo sa, že na Veľký piatok sa otvárajú hory, ktoré vydávajú svoje poklady na povrch.

Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré potom hádzali ľavou rukou za hlavu, vďaka čomu ich nemali bolieť zuby.

K potoku chodievali aj ľudia, ktorí mali rôzne choroby a zranenia. Tradovalo sa, že na Veľký piatok má voda zázračnú silu a uzdravuje. Umyť sa v nej museli len skoro ráno, kým nad hladinou nepreletí prvý vtáčik.

Biela sobota
Názov dňa, keď bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe, môže byť podľa etnológov odvodený od toho, že predkovia vtedy zvykli v rámci veľkonočného upratovania bieliť – maľovať svoje príbytky.

Dôvodom môže byť aj biele rúcho, ktorým boli zahalení ľudia, čo sa dali na večernej bohoslužbe pokrstiť.

Hoci na Bielu sobotu prísny pôst pokračoval, v kuchyniach našich starých mám to už od rána rozvoniavalo.

„Piekli 'pasku' (obradný koláč), varili 'šoudru' (šunku), klobásy i vajíčka, chystali chren, 'hrutku' (syr z mlieka a vajec). Pripravovali aj kraslice – pisakni – keďže sa zvykli zdobiť nanášaním roztopeného vosku,“ opisuje J. Hrabovský.

Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa zapaľoval pred večernou omšou. Ľudia mu pripisovali magicko-ochrannú silu, a preto s jeho uhlíkmi tri razy obehli dom, čo ho malo ochrániť pred živelnými pohromami.

Posvätenie jedál
Zo všetkých jedál, ktoré gazdiné nachystali, potom po troške naložili do košíka a odniesli na posvätenie do kostola. Niekde sa tak dialo ešte v sobotu popoludní, inde až v nedeľu ráno.

S posväteným košíkom sa rýchlo ponáhľali domov, pretože aj to malo svoj význam. Ktorý gazda priniesol svoj košík ako prvý, tomu ako prvému dozrela úroda.

A ak bola z rodiny posvätiť jedlo slobodná dievčina, tiež chcela byť doma skôr ako jej kamarátky, lebo to znamenalo, že sa aj skôr vydá.

Veľkonočná nedeľa
Oslava zmŕtvychvstania Krista bola kedysi radostná, ako ostatné dni, tiež plná magických úkonov.

Na Veľkonočnú nedeľu sa tešili najmä dospievajúce dievčatá, pretože im prvý raz založili na hlavu partu, a takto sa mohli vybrať do kostola. Keď prekročili jeho prah, mali za seba hodiť peniaz pre šťastie.

Skončil sa pôst, ľudia si dopriali zo všetkých jedál a stolovanie malo tiež svoje pravidlá. Na začiatku gazda rozdelil vajíčko na toľko častí, koľko bolo členov rodiny okolo stola a každý musel kúsok zjesť, aby rodina držala pokope.

Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Jedli sa aj omrvinky, aby nič nevyšlo nazmar.

Zvyšky posväteného jedla sa v žiadnom prípade nevyhadzovali, ale zakopávali do zeme – do prvej brázdy, alebo sa spálili v ohni, aby sa nedali použiť na čarovanie a „porobenie“.

Veľkonočný pondelok
Od skorého rána sa v uliciach ozýval krik, smiech a piskot dievčat, pretože s veľkonočnou oblievačkou sa mohlo začať už v noci z nedele na pondelok.

Tento zvyk sa síce dievčatám zdá barbarský, no márne, má im zabezpečiť sviežosť po celý rok.

„Na východnom Slovensku sa odjakživa len oblievalo a to bez milosti – vedrami plnými studenej vody. Šibanie korbáčmi k nám prišlo až v poslednej štvrtine 20. storočia,“ vysvetľuje etnológ.

ZUZANA ROČEŇOVÁ, ANNA NOVOTNÁ

Zdroj:
https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20790847/ludova-magia-tychto-dni-ma-zarucit-zdravie-krasu-i-prospech.html