Veľkonočné zvyky a obyčaje z okolia Starej Ľubovne

Podľa počasia na Veľký piatok predpovedali úrodu

Prichádzajú sviatky jari - Veľká noc. Staré sviatočné dni po prvom splne mesiaca, ktorý nasledoval po jarnej rovnodennosti. Tieto sviatočné dni boli stáročiami poznamenané kolektívnou oslavou jari, začatím poľnohospodárskych prác a prvým výhonom dobytka na pašu. Obyčaje a obrady, ktoré boli súčasťou spomínaných úkonov, mali zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie ľudí a zvierat. Slováci a Rusíni žijúci na severnom Spiši prikladali v rodinnom a spoločenskom živote týmto obradom veľký význam. Veľkonočné zvyky a obyčaje sú prejavom prvotných foriem ľudskej kultúry, pretože majú hlboký, bytostný vzťah k prírodnému času. Prvým výhonkom prebúdzajúcej prírody pripisovali naši predkovia magickú moc. Na Kvetnú nedeľu, na rannú omšu, donášali gazdiné kytice bahniatok na posvätenie. Pastier nimi prvýkrát vyháňal dobytok na pastvu, roľník ich zaorával do prvej brázdy, aby mal dobrú úrodu, odkladal na povalu domu ako ochranu pred bleskom, pálil ich pri chorobe dobytka, člena rodiny, dával ich pod hlavu chorému i mŕtvemu. Krížiky z halúzky pribíjal na dvere domu a maštale, aby ho ochránili pred mocou stríg.

Prísny pôst

Mnoho krásnych zvykov sa sústreďuje na obdobie posledného pôstneho týždňa pred Veľkou nocou, ktorý tiež nazývali Veľký alebo Pašiový. V tomto týždni bol významným dňom Zelený štvrtok, počas ktorého sa naši predkovia sústreďovali na ochranu pred démonickými silami. Napríklad, muž oblečený v košeli prevrátenej naopak, uvidel počas omše v kostole bosorku obrátenú chrbtom k oltáru. Ženy, ktoré nevydržali na omši počas čítania 12 evanjelií a vyšli von, boli tiež považované za bosorky. Ako ochranu pred pôsobením démonických síl používali vodu preliatu cez dierku kľúča, v ktorej sa umývali, dobytku strihali srsť, aby mu striga neodobrala mlieko, koňom z chvosta, aby neodňala silu. Po kresťanských obradoch Zeleného štvrtka utíchli zvony až do Bielej soboty. Nahrádzali ich zvuky klepáčov a rapkáčov, ktoré tiež odháňali zlé sily. Veľký piatok je doteraz dňom najväčšieho pôstu, ktorým sa prejavuje úcta ku Kristovej obeti. Aj v minulosti ho ľudia veľmi prísne dodržiavali. Okrem pečených (nikdy nie varených zemiakov) a kyslej, surovej kapusty, po celý deň nič nejedli. V tento deň gazdovia zavčas rána vyháňali kone na rieku Poprad, aby boli celý rok zdravé. Počas dňa ošetrovali a sadili ovocné stromy, ženy presádzali kvety. Podľa počasia na Veľký piatok predpovedali budúcu úrodu. Ak tento deň pršalo, rok mal byť neúrodný a suchý, ale ak ráno videl gazda na lúkách námrazu, tešil sa, že so senom nebude mať tento rok starosti.

Očistná moc ohňa

Biela sobota bola v znamení príprav na sviatky. Gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče, pásky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Gazdiná po vymiesení cesta, dala ruky olízať dobytku, aby bol okrúhly a hladký. Predtým než vložila koláče do pece, poklopala lopatou po stenách izby, aby všetok hmyz na celé leto odohnala z domu. Z cesta naškrabaného po koryte upiekla „huľku", ktorú nechala vysušiť a používala na liečenie celý rok. Okrem pásky pripravovali ženy na svätenie i ďalšie potraviny. Varili údenú šunku, klobásy, rebrá a vajíčka. Masť z varených údenín používali na natieranie nôh proti uštipnutiu hadom. Vodou, v ktorej sa varili vajíčka, liečili opuchy nôh dobytku a ovciam. Uvarené vajíčko farbili jednoducho - v odvare z cibuľovej šupky na hnedo, z malých výhonkov topoľa na žlto, zo slivkovej kôry na červenkasto. K ďalším pokrmom, ktoré dali posvätiť bolo maslo, soľ, tvaroh, slanina, múka, chren, obilie, zemiaky, jahňacie mäso a kúsok domáceho plátna. Sväteniu pokrmov prikladali veľký význam, aby ich mali v hojnosti po celý rok. Pred obradmi vzkriesenia u rímsko-katolíkov v podvečer na Bielu sobotu u gréckokatolíkov pred svitaním o 3.00 hodine ráno na Veľkonočnú nedeľu roznecovali pred kostolom živý oheň. Mal očistnú a ochrannú moc. Popol z neho rozsypali po poli, uhlíky odkladali, pálili, keď liečili uhranutie.

Svätenie pokrmov

Na Veľkonočnú nedeľu ráno niesli do kostola posvätiť pokrmy. Muži niesli v obrusoch zabalené pásky, ženy v košíku ostatné pokrmy. Po bohoslužbách sa ponáhľali (utekali) domov, aby im úroda rýchlo dozrievala. Po dlhom štyridsaťdňovom pôste na okamih prinesenia pokrmov čakala celá rodina. Gazdiná olúpala vajíčka a rozkrojila na toľko častí, koľko bolo členov v rodine. Potretím vajíčka medom zabezpečovali v rodine zdravie. Kým rozkrojila pásku, tri kúsky z okraja odložila. Nechávala ich do budúcej Veľkej noci. Inde kúsok pásky odkladali za krov strechy, aby ju chránili pred ohňom. Posvätené obilie sypali do prvej sejby, zemiaky do prvej sadby. Škrupiny z vajíčok rozhádzali po hriadkách, aby vyrástla pekná zelenina. Kosť zo šunky používali ako dlhodobý ochranný prostriedok proti živelným pohromám -búrkam, povodniam a požiarom. Maslom liečili choré priedušky a kíby, posvätenú soľ dávali kravičkám, aby mali mlieko. Veľkonočné zvyky vrcholia vo Veľkonočný pondelok a utorok oblievačkou. V pondelok od skorých ranných hodín až dopoludnia polievajú chlapci studenou vodou dievčatá, v utorok im to dievčatá vracajú. Chlapci ako odmenu za polievačku dostávali od dievčat vajíčko. Keď odovzdávala milá vajíčko milému, hovorila: „Tak jak vajíčko ňima konca, tak nech ňima konca ani naša láska."

Niektoré z uvedených zvykov sa dochovali až do súčasnosti. Avšak so zmenou spôsobu života stratili mnohé svoj pôvodný význam. Je potešiteľné, že nezanikli celkom, že dodávajú krásu a poéziu aspoň sviatočným dňom.

Monika Pavelčíková Riaditeľka Ľubovnianskeho múzea