Veľký brat alebo úspešná lobotómia*

 

Pripomínať si  21. august 1968  nie je dôležité len pre Čechov a Slovákov, ale aj pre Rusínov. Navyše, keď dnes, pod tlakom propagandy, niektorí z nás strácajú spôsobilosť orientovať sa na mape a začínajú kolaborovať s myšlienkami, že pravda  môže byť na strane Moskvy.

 

Spomínam si, čo mi môj otec vravel o okupácii.  21. augusta má narodeniny a tak ho na pár dní pustili z vojenskej prezenčnej služby domov. Domov došiel deň pred "tým" a istotne  mu nenapadlo,  že hneď na druhý deň sa bude musieť vrátiť naspäť. Ráno ho  zobudila v panike mama, hovorila mu, že prišli Rusi, že je vojna a že má hneď ísť na miestny národný výbor, lebo ho volajú z armády. Nechcel tomu uveriť tak, ako mnoho iných ľudí. Z akého dôvodu k nám prišli ruské tanky? Prečo by nás atakovali naši osloboditelia? O tom, že je to skutočnosť sa presvedčil na vlastné oči v Humennom na železničnej stanici, kde mal prestúpiť na vlak do Michaloviec. V uniforme vojaka československej armády, ktorý musel prechádzať okolo ruských tankov a vojakov, mu nebolo všetko jedno. Nevedel, čo ho čaká a či ho nezoberú "osloboditelia" hneď v Humennom.        

 

Mohli by sme skonštatovať, že "všetko sa skončilo  dobre".  Až na to, že "bratská pomoc" s posledným vojakom odišla od nás až v roku 1991. Zaujímavejším momentom celého príbehu je ale skutočnosť, že tak, ako môj otec i mnoho ďalších ľudí, aj našich Rusínov, na začiatku nerozumelo a nechcelo uveriť tomu, že by sa Moskva mohla postaviť proti nám. A v prípade Rusínov je zaujímavé, že ich historická pamäť im už vtedy mala napovedať, že je pravdepodobnejšie, že sa Rusi postavia proti nám ako to, že nie. Už vtedy predsa bolo  k tomu viac historických faktov .  

 

"Veľký brat", ako niektorí rusofili zvykli nazývať ruský národ, predsa už v roku 1938 neurobil nič proti Mníchovskej dohode a z Kremľa sa od kaviáru pozerali na to, ako sa rozpadá spoločný štát Čechov, Slovákov, aj nás "malých bratov" Rusínov. Bolo im to všetko  jedno a skôr naopak, do roka podpísali pakt Ribentrop - Molotov, obsadili a vzali slobodu ďalším krajinám, rozdelili si s Nemeckom Poľsko a nebyť toho, že sa Stalin s Hitlerom prerátal, žili by si spokojne ďalej. 

 

Veľký brat po zmene kurzu zahraničnej politiky, keďže Nemci im takmer obsadili Moskvu, už v roku 1943 podpísal s Československom zmluvu o vzájomnej pomoci, ale ukázalo sa, že táto zmluva bola vlastne chomút, do ktorého sa Beneš dostal a ktorý od začiatku "dusil" našu exilovú vládu tým, že po vojne má Moskva veľký záujem o anexiu Podkarpatskej Rusi. Stalin to Benešovi pripomenul hneď po oslobodení  a tak definitívne rozbil štát Čechov, Slovákov a Rusínov, ktorí  v ňom tvorili štátotvorný národ. Rusi vtedy nič neurobili na ich ochranu. Malý brat nebol na programe dňa.   

 

Práve  tento veľký národ so svojou komunistickou stranou hneď po anexii územia Podkarpatskej Rusi rozhodol o vyčiarknutí rusínskeho národa z mapy sveta, z nej vyčiarkol  i Gréckokatolickú cirkev, ktorá na Podkarpatí bolo zviazaná s Rusínmi. V réžii a pod drobnohľadom veľkých bratov prišli aj "dobrovoľné" optácie  Rusínov z Československa na Ukrajinu v roku 1947, či prišlo  k Akcii Visla v Poľsku, s tým istým cieľom, ktorý realizovali  na Podkarpatí dva roky predtým -  záhubu zníčenie rozbitie Rusínov.    

Určité uvoľnenie a nádej pre Rusínov prišli v roku 1968, počas tzv. Pražskej jari, abšak všetky nádeje pochoval na ďalších 21 rokov nikto iný, ako náš veľký brat. Stihla sa len legalizácia Gréckokatolickej cirkvi a ústavným zákonom bolo povolené dávať do zátvoriek pri národnosti ukrajinskej i národnosť rusínsku. Pre mnoho rusínskych intelektuálov, okrem iného aj pre Fedora Vica, však okupácia znamenala zákaz ich činnosti. 

 

Keď si to zrekapitulujeme, stojí pred nami otázka, ako potom všetkom mohli naši v roku 1968 veriť viac tomu, že Rusi by to neurobili, keď mali historickú  skúsenosť, ktorá im jasne hovorila, že reálnejšie je, že to urobia, ako to že budú brať ohľady a že to neurobia.   

 

21. august 1968 - dátum vpádu sovietskych vojsk  je potrebné si v Čechách a na Slovensku neustále pripomínať. Dnes možno o to viac, že vtedy prišli do našej krajiny pomáhať a  robiť poriadok s "kontrarevolucionármi"  a "buržoáznymi nacionalistami"  a dnes chcú robiť poriadok s "fašistami" na Ukrajine, aj keď so skutočnými fašistami na konci 30-tych rokov najprv nebojovali, ale spoločne si delili lup. Zmenil sa slovník, ale agresia je stále tá istá. Keď sa vtedy nemohlo jasne ukázať na Rusko, lebo bol  Sovietsky zväz, dnes sa už ukázať priamo môže. A niektorí naši ľudia zase akosi strácajú orientáciu a hovoria si, že pravda môže byť na strane veľkého brata, lebo aby nám nič zlé neurobil. Lenže takýto postoj má len jedno vysvetlenie:  buď u časti národa chýba historická pamäť a tak nie sú schopní analyzovať historické skúsenosti s veľkým bratom, alebo sa veľkému bratovi  na časti nášho národa podarilo akýmsi spôsobom urobiť totálnu ruskú lobotómiu, takže z nich zostala nemysliaca kalika, ktorá si nemôže uvedomovať a  vnímať reálny svet  okolo seba.    

 

Či už je pravda jedno alebo druhé, mám pre túto časť národa smutnú správu. Veľký brat neexistuje, ani nikdy neexistoval. Existujú len geopolitické záujmy a vplyvy, naša historická pamäť a skúsenosti nám hovoria, že sa nám  vždy viedlo lepšie,  keď sme boli pod geopolitickom vplyvom Západu. Na základe toho obracať sa na Moskvu, ako ochrancu Rusínov, či schvaľovanie ich tlaku na Ukrajinu, hoci voči Kyjevu máme plný vagón kritických výhrad na vzťah k Rusínom, je choré. 

 

Peter Medviď, Prešov

Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a jeho znenie v rusínskom jazyku nájdete tu http://www.lem.fm/lem/news/velykyj_brat_abo_uspiszna_lobotomija,776

 

-----------

* Lobotómia - operačné prerušenie spojov medzi čelovým lalokom a talamom. Laicky vysvetlené - chirurgickým, ale dokonca aj mechanickým zákrokom sa pacientovi zničia/prerušia nervové spoje medzi mozgom a vnútornou stranou čela.