Veľvyslankyňu Nórskeho kráľovstva očaril drevený chrám v Topoli

J. E. Inga Magistad, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, sa minulý týždeň zúčastnila na konferencii „Rusínske a židovské kultúrne dedičstvo – neoddeliteľná súčasť európskeho dedičstva“, ktorá sa konala v Ubli v rámci projektuObnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníkaikon podporeného z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Veľvyslankyňa si prešla všetky obnovené pamiatky a vychutnala atmosféru drevených kostolíkov. Nebola však prvou občiankou Nórskeho kráľovstva, ktorá bola v Ubli. Na konferencii sa od regionálneho historika Miroslava Buraľa dozvedela, že ju tam už predbehol nórsky jazykovedec Olaf Brof.

  

UBĽA. Na konferencii v Ubli prezentovali svoje skúsenosti z obnovy kultúrnych pamiatok v našom regióne ľudia, ktorí sa osobne angažujú o zachovanie nášho kultúrneho dedičstva. Ich príspevky si so záujmom vypočula. E. Inga Magistad, veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, Eva Gašperanová, poradkyňa pre Granty EHP a Nórska, Jaroslav Mojžiš, riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska Úradu vlády SR, Eva Semanová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Prešove a pán Giora Solar, architekt, konzervátor a čestný obyvateľ mesta Bardejov so synom.

 

Jedinečné drevené chrámy

Prezentácie Daniely Galandovej, riaditeľky neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, a Miroslava Buraľa, predsedu správnej rady Nadácie pre ochranu biodiverzity Karpát, boli plné aktuálnych informácií z obnovy drevených chrámov v Topoli, Hrabovej Roztoke, Šmigovci, Ruskej Bystrej aj Inovciach, ktoré by mali byť do konca apríla opravené. Veľvyslankyňa a účastníci konferencie si prezreli drevený chrám v Šmigovci, v ktorom bude po dokončení inštalovaná expozícia o najvzácnejších ikonách z tohto regiónu. Chrám je už obnovený nielen zvonku, ale vo väčšej miera aj zvnútra. Typická bude preň aj po ďalšie desaťročia pôvodná hlinená omietka. Veľvyslankyňu zaujal aj informačný panel pred chrámom, ktorý veľa napovie až aj anglicky hovoriacim turistom. V blízkej Hrabovej Roztoke si pozrela ďalší obnovený chrám. Miestni obyvatelia si od neho sľubujú už toto leto rozvoj turistického ruchu.

 

Miestni očakávajú záujem turistov

„Ľudia sú radi. Naši predkovia sa nadreli, urobili ťažkú, no krásnu prácu. Teraz, keď sa to renovuje a sú ľudia, ktorí tu vedľa cerkvi ležia na cintoríne. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, čo naši predkovia dokázali urobiť. Verím, že obnova chrámu k nám pritiahne turistov, že tu bude turistický ruch. Že tu uvidia nás, tých 63 obyvateľov, ktorých tu všetkých máme. Našu cirkov, ktorá je pekná, nová. Celá obec má pravoslávnych veriacich,“ povedala starostka Hrabovej Roztoky Darina Labaničová. Je jedna z tých, ktorá po štúdiách zostala doma. „Môže za to asi osud. Mám manžela z Dúbravy, rodičov mám starších, asi ten osud ma tu nechal.  Keby ho nebolo, možno by som aj ja odišla za prácou. Teraz tu máme mladé rodinky, máme chlapčeka, ktorý má teraz päť mesiacov. Dúfam, že sa to bude rozvíjať ďalej preto, že nás tu čakajú svadby. V júni bude svadba, manželia tu plánujú mať trvalý pobyt, verím, že časom pribudnú aj detičky, takže naša obec nevymiera. Mladí ľudia tu ostávajú. Dedina je životaschopná,“ povedala. Medzi isté rarity obce patrí aj to, že si tu miestni vystačia bez obchodu a aj krčmy.

 

Sviece v chráme pripomenuli časy Duchnoviča

Obec Topoľa privítala členov konferencie sviežim severným vetrom. Prehliadku obnoveného židovského cintorína absolvovala veľvyslankyňa v sprievode pána Giora Solara, architekta, konzervátora a čestného obyvateľa mesta Bardejov, ktorý sa v roku 2000 pričinil o zápis Bardejova na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Informácie o spôsobe pochovávania či výzore náhrobných kameňov ponúkli aj Pavol Hudák so synom Petrom z OZ OZ Vita in suburbium z Bardejova. Celá výprava sa po prehliadke pekne upraveného cintorína, ktorý len pred nedávnom pripomínal divočinu, uchýlila pred chladom do drevenej cerkvi v Topoli. Tá sa spája s rusínskym dejateľom Alexandrom Duchnovičom. Pre strom spadnutý na elektrické vedenie nemala v ten deň Topoľa elektrický prúd. Maroš Prejsa, gréckokatolícky protopresbyter sninského protopresbyteriátu – predseda správnej rady neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, rozžal v chráme sviece na starom lustri a aj pri obradných knihách. Tým vytvoril neopakovateľnú atmosféru, ktorú svojím spevom umocnila Daniela Kapráľová. Informácie o ikonostase či bohoslužobných knihách sa v chráme prelínali s otázkami či obdivnými slovami o nádhernom ikonostase.

 

Veľvyslankyni sa páčil chrám v Topoli

„Som veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť na konferencii v Ubli a vidieť prednášku o židovskom cintoríne v Topoli a o drevených kostolíkoch. Mám z toho veľmi príjemné dojmy,“ povedala veľvyslankyňa. „Naše kostoly sú iné, a ak by som ich mala porovnať s drevenými kostolíkmi, tak sú jednoduchšie, nie sú také farebné ako u nás. Sú jednoduchšie a majú vpredu veľký oltár. To je na nich špecifické,“ dodala. Zaujímalo nás, ak by mala možnosť sa k nám do regiónu vrátiť, napríklad na súkromnú návštevu, kam by prišla. „Môj najobľúbenejší kostolík je v Topoli. Prezentujete ho najkrajšie, má najlepšiu prezentáciu. Ak by som si mala vybrať, tak súkromne by som prišla určite do Topole. Verím, že ostatné kostolíky budú po obnove takisto zaujímavé, no tento v Topoli je pre mňa ten naj,“ povedala.

 

(korn, foto: korn)