Verejné zhromaždenie občanov v Šmigovcí - rozhovor s Danielou Galandovou

V piatok 2. novembra, sa na obecnom úrade v Šmigovci uskutočnilo verejné zhromaždenie občanov. Zúčastnili sa ho zástupcovia obce, gréckokatolíckej farnosti Šmigovec, Nadácie SPP a miestni aktivisti. Na podrobnosti sme sa opýtali Ing. Daniely Galandovej, organizátorky petície "Stop premiestneniu dreveného chrámu zo Šmigovca".

Čo bolo hlavným cieľom zhromaždenia občanov Šmigovca?
Demografia v obci je veľmi zlá. Šmigovec vymiera. A možno to znie nadnesene, ale som presvedčená, že bez dreveného chrámu sa tento proces urýchli. Chceli sme tunajším občanom prezentovať, ako môžu byť tunajšie drevené chrámy efektívne využité pre rozvoj Šmigovca aj celého regiónu. Z prostriedkov Nadácie SPP sme získali tisíc eur na projekt „Rozšírenie Cyklistického chodníka ikon". Vdaka tomu bol doterajší úsek Nová Sedlica - Stakčín predĺžený od Stakčína až do obce Inovce. Cieľom projektu bolo prepojiť cyklotrasou všetkých deväť drevených chrámov nachádzajúcich sa v okresoch Snina a Sobrance a tieto spoločne prezentovať. Zatiaľ sa nám to podarilo prostredníctvom spoločného letáku s mapou a príspevkom na portáli GoToCarpathia.sk, ktorý často vyhľadávajú aj poľskí turisti. Do projektu boli zapojení aj obyvatelia obce Šmigovec, ktorí opravili a spevnili pôvodné kamenné schody vedúce k drevenému chrámu. Spoločne dali do poriadku interiér chrámu, ktorý je teraz v stave ako pred jeho uzavretím. Hoci bez ikonostasu je chrám opäť dôstojným stánkom.

Chrám už mohol stát opravený v múzeu drevených sakrálnych stavieb v Ľutine. V Šmigovci stále chátra. Čo plánujete, aby tu nezanikol?
Žiaden iný drevený chrám na území Slovenska nie je v takom zlom stave ako ten v Šmigovci. Ale ešte stále neboli vyskúšané všetky možnosti pre jeho záchranu na pôvodnom mieste. Gréckokatolícka cirkev zatiaľ nevyhlásila žiadnu finančnú zbierku na tento účel. Obec zbierku chcela usporiadať, ale nedostala povolenie, pretože obce môžu vyhlásiť zbierku len na svojom území. To je však v prípade Šmigovca s počtom 90 obyvateľov, z ktorých je väčšina v zlej finančnej situácii, realizovateľné len ťažko. Finančne prispieť chcú nielen rodáci zo Šmigovca, žijúci už v iných kútoch Slovenska, ale aj další, ktorých tento problém zaujal. Chcú však mať istotu, že ich peniaze budú použité výlučne na obnovu chrámu. Preto hľadáme dálšie spôsoby, akou formou túto zbierku zorganizovať.

Iné farnosti získali na rekonštrukcie drevených chrámov granty či dotácie zo štátu. Pripravuje farnosť Šmigovec podobný projekt?
Vdaka aktivitám Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove a rovnako aj Krajského pamiatkového úradu v Prešove bol drevený chrám v Šmigovci koncom minulého roka vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Aktuálne spolu s farnosťou Šmigovec pripravujeme žiadosť o dotáciu z Ministerstva kultúry SR. Ak by projekt vyšiel, farnosť bude musieť zabezpečiť len päť percent prostriedkov na spolufinancovanie rekonštrukcie. Objem žiadostí o dotáciu každoročne ďaleko prevyšuje sumu, ktorá je k dispozícii na prerozdelenie. Okrem toho v súčasnosti pripravujeme podklady pre nomináciu dreveného chrámu v Šmigovci do zoznamu 100 najohrozenejších kultúrnych pamiatok sveta „2014 World Monuments Watch". Nech je tento prípad mementom neschopnosti dialógu medzi zainteresovanými, rovnako ako aj príkladom dlhodobo chýbajúcich systémových riešení štátu na podporu efektívneho využitia pôvodnej kultúry a architektúry v Karpatoch. Domnievam sa, že aj toto je jeden z dôvodov vdaka čomu je sociálno-ekonomická situácia v tomto pohraničnom regióne tak zlá.

Za rozhovor poďakoval Jozef Jenčík