Veríme v zjavenia?

Človek býva často príliš pripútaný k pozemskému, hmotnému, materiálnemu svetu. Často si neuvedomujeme alebo nevnímame svet duchovný, svet tajomný, o existencii duchovného, neviditeľného sveta ako kresťania čerpáme svoje vieroučné pravdy z Božieho Zjavenia, ktoré svedčí, že Trojjediný Boh prejavil svoju stvoriteľskú silu najprv pri stvorení neviditeľného, duchovného sveta a potom sveta viditeľného, čiže hmotného, materiálneho. Táto kresťanská viera sa plne odráža aj v našom Vyznaní viery, a to konkrétne v prvom článku: "Verím v jedného Boha Otca, Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného" a taktiež v živote Cirkvi, ktorú vnímame ako Cirkev pozemskú a Cirkev nebeskú. Všetko, čo sa spája s týmto duchovným svetom, kresťania označujú ako zázrak, nakoľko sa to deje mimo nášho zraku, videnia.

Cirkev verí v zjavenia, čo potvrdzuje aj Písmo Sväté a svätá Tradícia. A najväčším zjavením je pre nás Vtelenie Isusa Christa. Aj farizeji a saduceji žiadali od Spasiteľa zjavenia /Mt 16, 1- 4/. Aj vyše 2000-ročná tradícia Cirkvi dosvedčuje, že sa konali a konajú zjavenia. Dôkazom toho je napríklad sviatok Záštity (Pokrov) Presvätej Bohorodičky, ktorý slávime 1. októbra. Pôvod tohto sviatku siaha do začiatku 10. storočia. Vtedy Saracéni napadli Carihrad. Pravoslávny ľud sa zhromaždil v chráme, ktorý bol zasvätený Presvätej Bohorodičke, a modlil sa celú noc za záchranu. V chráme spolu s národom sa modlil aj sv. Andrej a nadránom uzrel Matku Božiu sprevádzanú anjelmi, ako sa modlí a prestiera nad modliacim sa ľudom svoj omofor (prikrývku). Vtedy sv. Andrej pozrel na svojho učeníka Epifánia a riekol mu: "Vidíš, syn môj, Kráľovnú neba a zeme ako sa modlí za nás a ako nás pokrýva svojím omoforom?" A Epifanij odpovedá: "Vidím a bázeň ma objíma."

O Božích zjaveniach a zázrakoch hovorí množstvo tzv. zázračných (čudotvorných) íkon. Dodnes je záhadou takzvané Turínske plátno. Ale aj životy svätých sú spájané s mnohými zázrakmi a zjaveniami. Človek je svojím vnímaním obmedzený a všetko nadprirodzené, všetko, čo prevyšuje naše myslenie a videnie, je potom prepojené s našou vierou. A naša viera môže robiť zázraky. Dnes už aj veda nepopiera existenciu neviditeľnej hmoty, ktorá je za naším videním a je spájaná s našou energiou. V tomto kontexte treba vnímať aj takéto javy, ako sú rôzne zjavenia, zvláštne udalosti, aké sa udiali prednedávnom . v Medzilaborciach. Nadprirodzené javy sa v dejinách potvrdili. Dejú sa v každej dobe ľudského života. Nie sú ničím novým, čo by malo prekvapiť kresťanov súčastnej doby. Tieto nadprirodzené javy berieme ako fakt. Dnešný svet je sekularizovaný (zosvetštený). Kresťanstvo sa stáva nepopulárnym a takéto javy môžu byť určitou inšpiráciou pre zamyslenie sa nad naším životom, ale môže mať samozrejme aj širší rozmer. Čas ukáže, na čo nás upozorňujú.

Na záver treba povedať, že tak, ako za čias Vykupiteľského diela Isusa Christa mnohí uverili, že je Synom Božím, a mnohí to popierali a dali Ho za to aj ukrižovať, tak je to aj dnes. Tí, ktorí sa stali svedkami tohto zvláštneho, pre ľudský rozum nepochopiteľného okamihu, v zjavenie uveria, a na základe ich svedectva uveria aj mnohí iní. Budú však aj takí, ktorí to budú popierať a vyvracať.

Nech Boh lásky bude s nami a Jeho milosť nech nás sprevádza.

Prot. Mgr. Peter Humeník