Vianočné sviatky majú na Slovensku niekoľko podôb

Kúpanie na Štedrý deň v ľadovej vode? Aj takýto zvyk si uchovali Rusíni žijúci na východe Slovenska. Každá menšina si cez Vianoce udržiava niečo špeciálne či už vo zvykoch alebo v slávnostnom menu.

Vo vyše päťmiliónovom štáte majú najväčšie zastúpenie Maďari, ktorých tu žije takmer pol milióna, ďalej Rómovia, tých je okolo 100-tisíc, a napokon Česi a Rusíni so zhruba 30-tisícovým podielom obyvateľov.

V Komárne sa červená halászlé
Predseda rybárskeho spolku v Komárne Alfréd Tóth je čulý šesťdesiatnik a s úsmevom hovorí, že všetko na vianočný stôl si sám chytá, pripravuje a podáva. Aj u nich doma bude podobne ako v tisíckach ďalších domovov na južnom Slovensku rozvoniavať halászlé – tradičná maďarská rybacia polievka.

Musí byť riadne papriková, teda červená a ako by rybár povedal, musí byť pestro „zarybnená“. Čím viac druhov rýb do nej kuchár nakombinuje, tým krajšie a zaujímavejšie chute sa v tanieri odomykajú. „A aspoň má každý člen rodiny svoj obľúbený kúsok.“ Tóth má na tohtoročný vianočný stôl pripraveného pol druha kila sumca, zhruba toľko zo zubáča aj pstruha. Niečo ide do polievky, časť sa vypraží, upečie. „Ryby vyfiletujem. Hlavy, chrbty, chvosty idú do hálaszlé. Keď sa kosti sfarbia do biela, niektoré kúsky prepasírujem cez sitko na cestoviny. Niektoré kúsky odložím celé,“ opisuje Tóth.

Náročky pripravuje rýb viac, aby zostalo. Zvyšok vyprážaných filiet, ktoré sa nezjedia, nakladá na tretí deň do octovej marinády s cibuľkou, celým čiernym korením a bobkovým listom. „Za 4 až 5 dní je z toho domáca kyslá ryba, výborný liek na posilvestrovský žalúdok. Všetky kosti zmäknú a môžu to jesť aj malé deti,“ hovorí.

Štedrá večera sa „na maďaroch“ začína na Štedrý deň okolo 16. hodiny, chystajú ju celé predpoludnie, obed vynechajú. Pred halászlé si dajú oplátky s medom. K vyprážanej rybe chystajú klasický zemiakový šalát. Keď mamka po večeri zazvoní zvončekom, idú sa pozrieť pod stromček. V Prvý sviatok vianočný sa podáva kapustnica s hríbami a ďalšie dni už varia bežné jedlá.
>
U Rómov si podelia oblátky
Aké sú Vianoce slovenských Rómov? Agnes Horváthová z občianskeho združenia Romano Kher povedala, že krásne ich v slohovej práci opísal Dominik Bendík, 11-ročný žiak základnej školy vo Fričovciach. Vyhral za ňu aj cenu v literárnej súťaži.

„Na Štedrý deň sa ráno najem, potom sa hrám so súrodencami, pomáham upratovať a spolu čakáme, kedy už konečne bude večer. Pekne sa oblečieme, posadíme sa za prestretý stôl a čakáme, kedy bude zvonka počuť odbíjať kostolné zvony, aby sme sa mohli poriadne najesť. Zo všetkého, čo naša mamka pripravila,“ píše vo víťaznej práci Dominik.

Na Štedrý deň sa podľa neho má človek najesť dosýta iba raz. „No vždy sa nám podarí niečo malé uchmatnúť, kým o šiestej mamka nezapáli sviečku na venci, aby sme sa pri nej pomodlili. Vianočné oplátky má každý na svojom tanieri, a tak v smere hodinových ručičiek dáva postupne každý zo svojej oplátky odlomiť každému. Toto sa opakuje, kým sa všetci nevystriedajú. To preto, aby sme sa vedeli vždy podeliť,“ pokračuje.

Potom si dajú kapustovú polievku s hubami, rybu a zemiakový šalát. Kto chce, môže si dať bobaľky s makom. „Po večeri k nám príde babka, dedko aj krstný otec, ujo i teta a aj od nich dostaneme darčeky. Rozprávame sa, spievame, radujeme sa z darčekov a z toho, že rodičia nepozerajú na čas. Môžeme byť hore aj do polnoci, kým posledná návšteva neodíde. Na druhý deň sa stretnem s kamarátmi a navštevujeme rodiny, aby sme sviatky oslávili spolu,“ uzatvára rómsky chlapec.

Na hornom Zemplíne vonia mačanka
"U nás v Zbudskej Belej sa Štedrý večer začína tým, že členovia rodiny zájdu k potoku a symbolicky sa umyjú v ľadovej vode, aby boli po celý rok čistí a prebudení k viere v Krista. Až potom zasadnú k sviatočnému stolu,“ približuje zvyky Rusínov žijúcich na Slovensku kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Michal Bycko.

Po ceste späť do domu zájde jeden z rodiny do maštale, aby podal domácim zvieratám kúsok chleba. V izbe je už pripravený stôl, na ňom med, cesnak a chlieb. Ak v tom roku niektorý člen rodiny umrel, má tiež prestreté. „Starí rodičia mali v izbe aj slamu, ako symbol toho, na čom sa Ježiš narodil a stôl bol zamknutý reťazou, čo malo symbolizovať súdržnosť rodiny,“ povedal Bycko. Pred večerou gazda najprv zapáli sviečku, všetci sa pomodlia.

Postupne nasleduje chod jedál špeciálne pripravených na túto príležitosť. Či už ide o kapustnicu, „hriby na kvasno – zapravľany“- hríbová mačanka a následne „bobaľky s makom“. „Dnes sa to však už dopĺňa aj šalátmi, rybou či rezňami, čo s tradíciou jedla na Vianoce u Rusínov nemá nič spoločné. Podobne ako množstvo darčekov, stromčeky s blikajúcimi žiarovkami. Typický rusínsky stromček má byť skromný, ozdobený jablkami, orechmi a podomácky vyrobenými ozdobami a hračkami,“ vysvetlil kurátor. Podľa Bycka sú si slovanské tradície Vianoc dosť podobné. Koledníci či vinšovníci sú prakticky vo všetkých regiónoch.

Marta Hrušovská z Bratislavy napriek tomu, že je českej národnosti, hovorí dnes už perfektnou slovenčinou. Akurát názvy jedál z jej domoviny, ktoré chystá na slávnostnú vianočnú tabuľu, označuje pekne rodnou rečou.

Sviečková na smotane
Presnejšie, na Štedrý večer sa už v jej rodine konzumuje prakticky to isté, čo poznajú slovenské rodiny – kapor, zemiakový šalát, kapustnica, linecké koláčiky „zlepované“ lekvárom či vanilkové rožteky. „Pripravujem však aj špecialitu mojej českej babičky – vosí hnízda. V rovnakom pomere zmiešam mleté orechy a cukor, zmiešame s vyšľahaným bielkom a hmotu natlačím do formičiek,“ opíše jednoduchú receptúru a postup. Rovnako pečie orechové „štangle“ ale aj chutnú kysnutú „vánočku“.

Na Prvý sviatok vianočný si v rodine doprajú gastronomický kúsok českej kuchyne – „slávnostní svíčkovou“. Poctivo pripravenou z mäsa niekoľko dní odležaného v zeleninovo-octovom „páce“, s omáčkou zahustenou šľahačkovou smotanou a zjemnenou dokonca marhuľovou šťavou z kompótu. „Tak ma ju naučili robiť ženy nášho rodu. Chutí naozaj ohromne,“ dodáva.

Vianočné recepty
Česká „slávnostní svíčková“
Suroviny: 1 kg hovädzej sviečkovice, 2 šálky nakrájanej koreňovej zeleniny, 2 stredne veľké cibule, slaninka na prešpikovanie mäsa, 1 šľahačka, hladká múka na zahustenie, trochu kryštálového cukru, ocot, bobkový list, nové korenie, tymian, štipka soli, šťava z marhuľového kompótu

Postup: S prípravou začíname päť dní predtým, ako chceme pokrm servírovať. Zmiešame vodu s octom v pomere 3/4 l vody a 1/4 l octu, pridáme zeleninu, dáme variť a po zmäknutí zeleniny odstavíme. Mäso prešpikujeme slaninkou, zalejeme vychladnutým nálevom a na tri dni odložíme do chladničky. Potom mäso vyberieme, krátko zo všetkých strán sprudka opečieme na panvici, potom ho aj s nálevom do mäkka udusíme v rúre.

Vyberieme, necháme vychladnúť a až potom nakrájame. Výpek poriadne rozmixujeme, uvedieme do varu zahustíme hladkou múkou a šľahačkou, dochutíme soľou, cukrom a marhuľovou šťavou. Do hotovej omáčky vložíme mäso a ďalšie dva dni necháme v chlade preležať. Podávame so žemľovou knedľou.

Maďarské halászlé
Suroviny: 2 kg rýb s vnútornosťami (čím viac druhov, tým lepšie, ideálny je kapor, sumec či šťuka), 1 veľká cibuľa, 1 paradajka, 1 paprika, 1 feferónka, paradajkový pretlak, mletá červená paprika, soľ

Postup: Ryby zbavíme šupín a umyjeme. Vnútornosti odložíme nabok. Odrežeme hlavu a chvost a mäso nakrájame na podkovičky, ktoré osolíme a zamiešame so štipkou paradajkového pretlaku a odložíme. V hrnci zľahka upražíme cibuľku, papriku, zalejeme vodou, pridáme pokrájanú paradajku, rybiu hlavu, chvost, vnútornosti a varíme.

Osolíme, pridáme mletú papriku a necháme vrieť asi 20 minút. Potom prepasírujeme kúsky ryby s vnútornosťami a do polievky vložíme celé podkovičky. Varíme ešte 10 minút. Niekde sa zvyknú do polievky prstami nadrobiť cestoviny, niektorí pridávajú mrvku, petržlen, pár zemiakov.

Rusínska mačanka
Suroviny: 0,5 l šťavy z kyslej kapusty, 0,7 kg húb, 0,7 kg údeného bravčového kolena, 100 g hladkej múky, 100 ml smotany na varenie, soľ, čierne korenie, olej

Postup: Na malé kocky nakrájané huby opečieme na oleji, pridáme takisto na kocky nakrájané údené koleno (čisté mäso). Zalejeme vodou (2,5 l ) a varíme 20 minút. Keď je mäso uvarené, vlejeme šťavu z kapusty, zahustíme zápražkou z múky a vody. Ochutíme soľou a korením. Podávame s chlebom. Pred podávaním môžeme zjemniť malým množstvom smotany alebo roztopeného masla. V pôstnej verzii vypustíme údené koleno. Jeme tak, že do jedla namáčame kúsky chleba.

Rómske pagáčiky od phuri daj (starej mamy)
Suroviny: 0,3 kg hladkej múky, 1 ks palmarin, 1 kyslá smotana a 1 čajová lyžička soli <info> Postup: Múku, plamarin, kyslú smotanu a soľ zamiesime na cesto, ktoré necháme cez noc odstáť v chladničke. Na druhý deň ho rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm, potom z neho vykrajujeme malé pagáčiky, uložíme na mierne vymastený plech, potrieme rozšľahaným vajíčkom, ozdobíme orechom, mandľou alebo strúhaným syrom a pečieme pri teplote 200 stupňov.

odu

Zdroj:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/303240-vianocne-sviatky-maju-na-slovensku-niekolko-podob/