Víťaz ceny Anasoft litera nenapísal svoju knihu v slovenčine. Cenu získal Rusnák/Rusín Ivan Medeši.

BRATISLAVA. Nový víťaz literárnej ceny za prózu Anasoft litera nenapísal svoju knihu v slovenčine.

Je ním Rusnák Ivan Medeši a jeho ocenená kniha sa volá Jedenie. Je síce do slovenčiny preložená, no tiráž uvádza, že rukopis bol napísaný v „jazyku vojvodinských Rusnákov“.

O tom, že si zaslúži vyhrať, rozhodla odborná porota v zložení prekladateľka a literárna publicistka Gabriela Magová, literárni vedci Ľubica Schmarcová, Karol Csiba, Pavol Markovič a spisovateľ a publicista Ján Štrasser.

„Moderná radikálna próza s originálnym prístupom k životu i k jazyku prináša hyperbolický obraz periférie, ktorý sa však ukazuje ako mrazivo univerzálny,“ vysvetlila svoj výber porota.

Laureáta vyhlásila v stredu 18. septembra, je štrnásty v poradí.

Nováčikovia medzi stálicami
Porota vyberala z vyše dvesto kníh pôvodnej prózy, ktoré na Slovensku minulý rok vyšli. Do užšej finálovej päťky sa 3. septembra nakoniec dostali mená známe, aj menej neznáme.

Ocitol sa medzi nimi niekoľkonásobný finalista a laureát ceny Anasoft litera Pavel Vilikovský, ktorý bol už v užšom výbere aj minulý rok, a aj niekoľkonásobná finalistka Ivana Dobrakovová, ktorá za knihu Matky a kamionisti získala tento rok už Cenu Európskej únie za literatúru.

Medzi niekoľkonásobnými finalistami bol aj Juraj Bindzár, ktorý sa vyhlásenia finále nedožil. Zomrel v júni tohto roka vo veku 76 rokov. Za históriu ceny sa ešte nestalo, že by nominovaný autor zomrel počas prebiehajúceho ročníka.

Päticu uzatvorili dvaja nováčikovia v tejto cene, dnes už súčasný laureát Ivan Medeši a Milo Janáč, ktorý sa do finále dostal so svojím debutom.

Písal, keď nevedel, čo so sebou
Víťaz, rodák zo srbského mesta Vrbas o sebe hovorí, že píše vtedy, keď je najnešťastnejší, najnervóznejší a najfrustrovanejší. Aj kniha Jedenie je vraj spomienkou na dni, keď mu bolo najhoršie. Začal písať ešte ako tínedžer, mal len štrnásť rokov.

„Boli deväťdesiate roky, v Srbsku to znamenalo vojny, rôzne krízy. Nebolo čo múdrejšieho robiť,“ spomínal o svojich literárnych začiatkoch pre literárny časopis Rozum.

Vyrastal v metropole svojej diaspory, v obci Ruski Kerestur, kde po univerzitnom štúdiu v Novom Sade ďalej žije. Do knihy Jedenie vraj zakódoval to najhoršie zo svojich skúseností, čo chcel zveriť svetu.

Medešiho prozaický svet zo súčasnej Vojvodiny je s výnimkou jednej mestskej poviedky zasadený do dedinského prostredia. Čitateľ sa v ňom stretáva s dedinskými krčmami a dvormi, chudobou, drogami aj „ožranstvom“, ako pomenúva alkoholizmus samotný autor.

Surovosť jeho jazyka je autentická, taká, ako sám žil. Miestami experimentálna, miestami absurdná a groteskná, úplne nezávislá, živelná a otvorená. Taká je Medešiho víťazná kniha.

Do slovenčiny ju preložil Maroš Volovár z východoslovenského združenia Valal, ktoré sa zameriava na podporu a pestovanie regionálnej identity.

„S textom sa pracovalo ťažko, je to východoslovenské nárečie, je v ňom však veľa srbských slov, takže prekladanie dalo zabrať,“ hovorí o knihe Volovár.

Nejde však o prvé dielo, ktoré Medešimu u neho vyšlo. Debutoval už v roku 2010 výberom satirických básní, fejtónov a reportáží s názvom Kvaśna kňižka.

Finálová päťka 14. ročníka Anasoft litera:
Bindzár, Juraj: Zvon (Orman, 2018)
Dobrakovová, Ivana: Matky a kamionisti (Marenčin PT, 2018)
Janáč, Milo: Milo nemilo (Kráľovstvo dokonalosti, 2018)
Medeši, Ivan: Jedenie (Východoslovenské združenie Valal, 2018)
Vilikovský, Pavel: RAJc je preč (Petrus, 2018)

MONIKA MORAVČÍKOVÁ

Zdroj:
https://kultura.sme.sk/c/22215732/pise-ked-je-najnervoznejsi-cenu-anasoft-litera-za-najlepsiu-prozu-ziskal-rusnak-ivan-medesi.html

Foto:
Ivan Medeši (vpravo) s vydavateľom Marošom Volovárom. 
(zdroj: Šimon Lupták)