Vízia je dobrá alebo kto má v skutočnosti budovať?

V sobotu sa zasadnutia Okrúhleho  stola Rusínov  zúčastnil Viktor Jasaň, ktorý je povereným generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, ktorého súčasťou je aj  Múzeum rusínskej kultúry v Prešove.  Témou rokovania  bolo rusínske múzejníctvo. Účasť Jasaňa na zasadnutí  celkovo  hodnotíme  pozitívne.  Po prvé,  je to prvý generálny riaditeľ, ktorý prišiel medzi Rusínov a má snahu riešiť otázky nášho múzejníctva.  Po druhé,  je prvý riaditeľ, ktorý prezentoval víziu toho, o čom by malo byť rusínske múzejníctvo v súčasnosti, ako aj to, ako sa má naše múzeum v Prešove rozvíjať.   Avšak  vízia generálneho riaditeľa má aj svoje nedostatky, ktoré Rusíni  nemôžu akceptovať. A neakceptoval by ich ani žiaden iný národ.

To, že Jasaň má svoje vízie ohľadom nášho múzea je niečo úžasné, priam čudesné. Na rozdiel od tých, čo múzeum iba zriadili, aby Rusíni boli konečne ticho a nechali múzeum ležať ladom, on  povedal niečo konkrétne. Múzeum síce dostalo po dlhých rokoch budovu, ale rozvojová koncepcia...  asi len rekonštrukcia budovy, čo je však robota na niekoľko rokov. To je jediná koncepcia Bratislavy. Muzeálna koncepcia ako vystrihnutá zo šlabikára muzeológie.  Raz darmo!  Jasaňova koncepcia nie je ani zlá, len nerieši  jadro problému.      

Generálny riaditeľ pri okrúhlom stole povedal, že jeho víziou je, aby múzeum v Prešove bolo budované na rusínskych osobnostiach, aby bolo budované  ako edukatívne centrum, ktoré by navštevovali aj deti a mládež,  v ktorom  by získavali informácie o Rusínoch, o ich histórii a kultúre. Dnes už múzeum nemusí byť len o zozbieraných artefaktoch, pri ktorých bude názov, popis a miesto pôvodu.  Na tom nie je nič zlé,  aj ja som ZA.  Lenže Jasaň ani s inou víziou nemohol prísť, lebo ako človek „od fachu“ veľmi dobre vie, že všetky základné a cenné artefakty sú už dávno pozbierané a chcieť postaviť múzeum na tejto báze je trochu vedecká fantastika.   A tu je problém, pri riešení ktorého si Rusíni nedajú zaslepiť oči tým, že v Prešove vybudujeme (aj to neviem kedy!?)  múzeum na osobnostiach s edukatívnym zámerom.         

Jasaňova vizia je len polovica riešenia problematiky rusínskeho múzejníctva.  Jasaň tak,  ako aj ostatní  ľudia z ministerstva kultúry, dobre vedia, že všetko cenné, čo tvorí materiálne kultúrne dedičstvo Rusínov, už bolo dávno zozbierané, vrátane drevených chýž a  chrámov, lenže nie sú v zbierkovom fonde Rusínov.  Sú v zbierkovom fonde Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, v inštitúcii, ktorá pokračuje v ukrajinizačnej politike z éry budovania komunizmu,  v inštitúcii, ktorá naše dedičstvo prezentuje ako ukrajinské, ktorej riaditeľ tvrdí, že Rusíni neexistujú.   A táto schizofrénia  sa deje na Slovensku, v krajine, ktorá Rusínov uznáva,  no tento protirusínsky stav zároveň finančne  podporuje.  Povedané inými slovami, pokiaľ  si Jasaň myslel, že svojou víziou budovania múzea v Prešove pomôže Rusínom zabudnúť,  že truhlica s rusínskym pokladom leží vo Svidníku,  ktorú si niekto neprávom privlastňuje,  asi bude sklamaný.      

Rusíni budú podporovať Jasaňovu víziu múzea v Prešove, to je samozrejmé.  Prešov je historické centrum Rusínov a taká inštitúcia ako je múzeum, tu určite patrí. No naďalej budú požadovať  aj to, aby sa riešil problém múzea vo Svidníku.  Existuje na to viacero príčin. Po prvé, toto dedičstvo patrí potomkom  tých, ktorí  ho budovali  a tu ho po sebe zanechali.  Po druhé a to je asi svetový unikát, že národnostné múzeum  neprezentuje materiálne dedičstvo  svojej národnosti, ale národnosti inej. Osobne sa veľmi čudujem, že Ukrajincom sa nebridí, že taký veľký národ, ktorý ma svoju bohatú históriu a kultúru, a to tvrdím so všetkou vážnosťou, musel kdesi na severovýchode Slovenska parazitovať na inom národe. Lenže to múzeum nie je potrebné ani tak Ukrajine, ako skôr tunajším ukrajinizátorom.  Po tretie,   odnárodňovacia politika spred roku 1989 založená na lži a falzifikácii histórie, je dnes neprípustná, aj keby za ňou stála taká veľká krajina, akou je Ukrajina.

Keď si to všetko tak zrekapitulujeme, tak nám vychádza jasný  výsledok. Viktor Jasaň predstavil  svoju víziu rozvoja múzea v Prešove, múzea rusínskej kultúry. Vízia je dobrá, ale mala by mať  aj ďalšieho adresáta.  Lebo Jasaň by mal mať nielen víziu rozvoja prešovského múzea. Tak ako prišiel medzi Rusínov, mal by ísť aj do ukrajinského múzea a prezentovať im víziu rozvoja ukrajinského múzea. Lebo budovať múzeum na zelenej lúke by nemali len Rusíni, ale aj Ukrajinci, rusínske kultúrne dedičstvo by nám mali vrátiť. To oni by mali začať chodiť po dedinách a budovať edukatívne zamerané múzeum.   

Budem medzi prvými  kto to podporí, nech si Ukrajinci berú do svojho múzea všetko ukrajinské,  čo nájdu. A nielen artefakty, ale  aj chyže a cerkvi,  ktoré od 50-tych rokov,  kedy sa tu politicky zjavili, vybudovali. Úprimne  im to prajem a dožičím. Takisto môžu budovať svoje múzeum na svojich osobnostiach, ktoré tu majú. Len neviem, či to ešte bude ukrajinské múzeum, alebo múzeum komunizmu. To Slovensko dlhodobo odmieta zriadiť. Takže by sa mohli vyriešiť dve múzeá jednou ranou.  

Peter Medviď, Prešov
Článok bol napísaný ako komentár „Vstupná inventúra“ pre rusínske rádio lem.fm,

Verziu tohto článku po rusínsky nájdete tu:
http://www.holosy.sk/v%D1%96z%D1%96ya-%D1%94-dobra-abo-khto-mat-dospravdy-budovati