VIZUÁLNE ILÚZIE V PODOBE WARHOLOVYCH KAMUFLÁŽI

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach získalo do svojej stálej expozície na určitý čas unikátne Warholove portfólio Kamufláže / Camouflage/. Ide o hlavný náklad limitovaných tlačí pod číslom 73/80, vytvorených technikou screentprint on Lenox Museum Board.

Počet obrazov v portfóliu je osem a aj keď názov týchto dekoratívnych malieb je síce krátky, hĺbka zámeru vytvoriť ich je s najväčšou pravdepodobnosťou zakódovaná v najintenzívnejšej Warholovej životnej manipulácii - kamuflážovať. Warhol sa aj v tomto portfóliu, vytvorenom iba niekoľko týždňov pred jeho smrťou /február 1987/, s nami koncepčne hrá. Je ťažké identifikovať rozmer, do ktorého nás svojimi kamuflážami vťahuje, pretože na jednej strane využíva motív typický pre vojenské účely, na druhej strane prostredníctvom pripravených schém technikou sieťotlače prenáša aj iné farebné kompozície, pripomínajúce akúsi vzdialenú či opustenú krajinu. Kde sa vlastne percipient nachádza, keď pozoruje portfólio? Fabula tejto zvláštnej Warholovej vizuálnej poézie je ťažko postihnuteľná, ale nie však neurčitá či neistá.

Warhol zrejme presne vedel, kedy, komu a čo má povedať, ale rovnako vedel, čo a ako má zároveň vytvoriť. Warholovo dielo rozhodne nie je vecou náhody. Vo svojej Factory sa pri premýšľali nad výtvarnou témou opýtal svojho asistenta, že čo má urobiť, ak chce, aby obraz bol abstraktný, ale nie skutočne abstraktný. Sám si našiel odpoveď.

Kamufláže mu dali príležitosť pracovať s obidvoma abstraktnými schémami, pohotovo, rýchlo a s obrazmi bohatými na asociácie. Aj keď tento motív nebol vo výtvarnom umení nový, Warhol aj pri tomto diele neostal iba pri tvorbe. Jeho "biznis art" či predajná chytrosť vyplynula zo spolupráce s módnym dizajnérom Stephenom Sprouseom, ktorý spolu s Warholom pripravil podklady s motívom kamufláži pre tvorbu šatstva.

Portfólio Camouflage nepatri k zdaniu ležérne zrealizovaného umeleckého diela, pretože nám Warhol zrejme opäť odkrýva svoj programovo premyslený leitmotív tvorby premeniť v okamihu latentný pop-artistický prejav na presvedčivú stratégiu či filozofiu každodenného života. Začiatkom roku 1987 ešte stihol cestu do Milána, kde bol akoby symbolicky vystavený jeho obraz Posledná večera. Zároveň dokončil portfólio Camouflage, ktoré však už bolo reálne jedno z posledných dokončených prác - abstraktným vyvrcholením motívu, s ktorým Warhol manipuloval rok pred svojou smrťou v realistických predlohách vlastného autoportrétu /Self-portrai/), vytvorením sochy slobody /Statue of Liberts/ či v pamätnom portfóliu pre Josepha Beuysa /Joseph Beuys/. Napriek tomu však s najväčšou pravdepodobnosťou platí fráza, že najvýznamnejšou Warholovou kamuflážou bola predsa len samotná osobnosť Andyho Warhola.

Martin Cubjak, kurátor MMUAW